Z Laučíkových tajných tlačí

Z Romboidu 1/2025

Osamelí bežci je celkom symbolický názov pravdepodobne poslednej z vydaných tlačí z Laučíkovho samizdatového vydavateľstva &. Je na nej uvedené datovanie 1975, ktoré dopísal Laučík na obálku jedného z jej výtlačkov. Publikácia obsahuje po jednej z básní každého z členov tejto skupiny. V skutočnosti však všetky tri básne napísal sám Laučík, ako je to zrejmé z rukopisného zápisu (tu vyznačeného kurzívou) na obálke toho výtlačku, ktorý obsahuje aj spomínané datovanie.

Texty sú súčasťou publikácie Prelet medzerami jazyka. Tajné a súkromné tlače vydavateľstva & (1965-1975), ktorá vyšla vo vydavateľstve Modrý Peter.

Ak vám raňajšou poštou neprišla žiadna báseň, máte takmer právo ju napísať.

Toto je asi posledná tlač (1975). Chcel som vytlačiť každému OB jednu básničku na spoločnom papieru, ale Ivan a Peter mi ich neposlali. Preto som ich napísal sám tak, ako som si predstavoval, že by ich napísali oni. Aby to bolo fér, napísal som aj svoju básničku tak, ako som si predstavoval, že by som ju napísal, keby som mal už v rukách ich básničky. Bolo to niečo iné ako písať sám.
(Ivan Laučík)

Peter Repka

SIVÁ

Stmievalo sa,
keď reťazový most klesal do rieky.

Ohníky, ohnivá voda rozliata
po vyprahnutých dvoroch.
Vzdiaľte sa! povedia vojaci.
Môžeš ísť, Slnko!

Má orchidea nočný život?

Dýchame si na oči. Sivé.
Spia za dňa kriedovo.
V bielych betónových miestnostiach
namáhavo slabikujú
AN/GE

„Posledné zatmenia slnka v tomto storočí!“
kričali z okien
a rozostielali si postele v hrdzavom vlaku uprostred lesov.

Príď, Slnko,
zaasfaltovali trávu a nikto ani nemukol.

Ukázeme ti fotografiu posledných stebiel.

Ivan Štrpka

+++
(fragment)

Zatiaľ
Nezvestný (v úponkoch ohňa)

Už nevideli jeho dom
horiaci-osvetlený
Celý význam: vzdych
SOM
Son

Film osvetľuje zhluk hláv v šere
každý osvetľuje každého
Plutvy svetla sa dotýkajú
Beh v tichu veľkých nepokrytých stavieb
(Zvnútra tma plodov)

Ten, čo prebieha
tieni film
Rúno matnie
k samozrejmosti činu –
akoby to boli mäkšie slová pre tých, čo sa zjavujú
iba vo vhlčinách
Kde
tiaž
nezvestného…

Ivan Laučík

POKRM

Teraz
rastie môj domov – potláčaný sneh
(V akýchsi časoch sneží)
Veže pokryté plástmi sa vzdúvajú
a svietia v pamäti
Úpornosť ohňov
Sneh zrazu obnažuje
rozľahlé fary minulého storočia –
v útrobách majú ešte ďalšiu tvŕdzu
veľký, chladnúci vzduch reálna
rozvetvené konáriky
A končí zvieracia bolesť
(Radosť byť viacsmerným koreňom vody)
Teraz,
keď ťa musí niesť len žiarenie
v snehu
dokonalejšie živom nápevmi
Vnútorné ostne nachádzajú oporu
svätosť mimo náboženstiev

—

Narodil som sa na bralnatom horizonte bez hudby
Keď sa skvie srieň zimných popoludní na zemi
hľadám svoje schodište, úplaz, v ktorom som iba dýchal

Ó belosť vápencov, zárodok novej nahoty a tiesne!

Ukážka z publikácie Prelet medzerami jazyka bola publikovaná v Romboide 1/2025. Kniha vyšla vo vydavateľstve Modrý Peter.

Šestnásť súkromných a tajných tlačí Laučíkovho vydavateľstva &, ktoré vychádzali v rokoch 1965 až 1975. Okrem čistého, finálneho textu básní obsahuje kniha aj kompletný prepis tlačí s vyznačením dodatočných autorských zásahov, edičnú a technickú špecifikáciu tlačí a varianty ich textov, edičnú poznámku, ktorá sa usiluje rekonštruovať Laučíkov vydavateľský príbeh a obrazovú prílohu

55 zobrazení

redakcia