Srdce na dlani

Už viem, že sa natrvalo zmení masa môjho
srdca. Zatiaľ na to nemyslím, nič neriskujem,
nanajvýš stratím svoj dobrý pocit.

Drží sa ma nepokoj, ktorý ťažko opísať.
Alebo úzkosť. Od jari nás sprevádza aj nemotorná
elektrická aktivita prejavujúca sa pohybmi,
ktorá sa objavuje z ničoho nič.

Stále je ťažké uveriť, že všetko, čo je známe
a potrebné, funguje na prúd.

Zlovestná vlhkosť nám nazerá do skriniek a znovu
hľadáme možnosti, ako sa jej raz a navždy
zbaviť. Sme hosťami v prievane. V kozube kúrime
suchým hrabom. Nevieme si s tým rady.

+++

Po noci sa horizont posunul o niekoľko dĺžok.
Tam, kde sme si najčastejšie líhali v tráve,
teraz odetá v sivom stojí hmla a zacláňa
svet. Po dlhých mesiacoch sa nám napokon podarilo
vyhnať z kúpeľne rybičky. Hlboký smútok po nich
ma učí pokore. Nikdy viac by som to už nechcel
opakovať. Cítim sa trápne, keď opäť
sľubujem Piotrovi, že napíšem o Novom
Żmigrode. Vskutku, neviem ako mu mám
povedať, že je to stratená vec, že hierarchie
sa zmenili a zastal čas. Že nemôžem
prestať myslieť na zajaca, ktorého zrazil otec,
keď sa skoro ráno vracal zo smeny domov.
Myslím na chudé mäso, ktoré sa ľahko oddeľuje
od kosti. Na tých, ktorí ho s mladou mrkvou
vkladali do úst. Na to, čo sme po jedle robili
so zvyškami. Vtedy šťastní, dnes zlí na seba.

Telo

Odpusť, že nedokážem lepšie vysloviť to,
čo cítim. Ohlásenie prímeria so svetom neprichádza
ľahko, hoci treba priznať, že obloha nikdy nebola
modrejšia. Voda nikdy nechutila
lepšie než dnes. Ani láska.

Jedného dňa ti rozpoviem o meniacom sa tele, o tom,
ako sa večer správa na gauči a ako reaguje
na ranný dotyk, keď brieždenie bezostyšne
podpaľuje horizont.

Že raz je kameňom a inokedy predstiera, že je výbežkom,
ktorému oceán ukladá na piesok penu, že sa počas dňa
rozohrieva a udržiava teplo. Že teplo stráca.

Svätá choroba

Nereagujem na chlad. Hlad mi napovedá, čo mám dať
do hrnca. Čoskoro postavím zeleninu: zeler,
mrkvu, petržlen, pór. A strieborno-bielu rybu,
ktorú nájdem v mrazničke zabalenú do papiera,
pokrytú ľadom. Napriek snahe si neviem spomenúť,
odkiaľ sa tam vzala.

Zjem neveľa, skôr si len obzerám, čo sa mi podarilo
naložiť si na tanier. Po tom všetkom vypnem rádio.
Ľahnem si na gauč ospalý a veľmi spokojný,
s knihou, ktorú som z obavy pred nemožným
dodnes nedočítal.

Zapisujem si na okraj: poruchy zraku,
čuchu, chuti, rovnováhy, pohyby
jednej končatiny alebo polovice tela. Nadránom,
keď ma zobudí mačka hrajúca sa s vrchnáčikom, nebudem
vedieť, prečo vlastne som si tie poznámky robil.

Preklad Peter Milčák

Robert Król (* 1981) – básnik, grafický dizajnér. Je autorom deviatich básnických zbierok. V roku 2004 vyhral jeho rukopis Lida súťaž o najlepšiu básnickú zbierku po debute na festivale Poetická zima Tychy. Ďalej vydal zbierky Habitat (2005), Pamięć podręczna (2009), Czternastki (2010), O wchodzeniu w ogień (2014) či Polka (2018). Bol nominovaný na Cenu Wisławy Szymborskej (2019) a získal viacero ďalších ocenení. Najnovšiu zbierku Život je drahší, z ktorej sú preložené básne, vydal vo vlastnom vydavateľstve Mikroficyna Ówże (2025). Pracuje na svojej prvej poviedkovej knihe.

 162 zobrazení