Fintice, FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2022

Úctyhodných takmer 850 strán má táto pozoruhodná a – pochváľme hneď na začiatku – mimoriadne cenná publikácia. Jej autori Dušan Teplan a Marián Kamenčík, obaja vysokoškolskí učitelia literatúry (prvý na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, druhý na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave), pri jej príprave a písaní v sebe združili činnosť literárneho historika, bibliografa a editora. Skupinové hnutie nadrealistov a, samozrejme, básnická tvorba jeho členov i texty jeho dvorných teoretikov či kritikov predstavujú významnú kapitolu v dejinách slovenskej literatúry. Je to tak predovšetkým preto, lebo výrazne ovplyvnili vývin slovenskej poézie v 20. storočí. Tento vplyv pramenil aj v tom, že (ako píšu autori v úvode s názvom Ku korešpondencii slovenských nadrealistov): „Išlo o avantgardné hnutie v pravom zmysle slova, čo znamená, že za jeho sformovaním stáli autori s novým umeleckým programom i životným postojom“ (s. 8). Na tom, že nadrealizmus zohral pozitívnu vývinovú rolu, sa dnes odborníci zhodujú, čo sa prejavuje aj v rôznych spracovaniach dejín slovenskej literatúry vydaných po roku 1989. Nezaškodí však pripomenúť, že nie vždy tomu tak bolo – najväčšej kritike, ba priam odsúdeniu bol nadrealizmus vystavovaný v čase panovania najvulgárnejšej podoby socialistického realizmu, teda v 50. rokoch 20. storočia.

 302 zobrazení