Dramatický roadtrip do minulosti pochovaného priateľstva a štátu, ktorý zmizol z máp

Lana Bastašić patrí medzi najmladšie predstaviteľky súčasnej bosniansko-hercegovinskej literárnej scény. Vydala tri zbierky poviedok, knihu pre deti a básnickú zbierku. Jej románový debut sa dostal do úzkeho výberu prestížnej srbskej ceny NIN a v roku 2020 zaň získala Cenu Európskej únie za literatúru. Chyť zajaca (BRAK, 2023, preklad Milina Svítková) je originálny a vyzretý debut, v ktorom preukázala dokonalý zmysel pre významotvorné detaily. Rekonštruuje priateľstvo dvoch dievčat, ktoré boli nerozlučné, až kým vojna neprevrátila ich životy naruby. Pôsobivo ukazuje, že aj zdieľaná realita môže byť dvomi ľuďmi vnímaná úplne inak. Rozhovor viedla Ivana Zacharová

Od detstva mám rada Alicu v Krajine zázrakov, a preto som s nadšením siahla po vašej knihe, keďže v anotácii sa uvádzalo, že sa v nej kniha Lewisa Carrolla zrkadlí. Ako vznikla táto inšpirácia?

Na túto myšlienku som prišla, keď som žila a pracovala v Barcelone. Viedla som seminár o viktoriánskej literatúre, knihu Alica v krajine zázrakov sme vnímali ako kritiku viktoriánskej spoločnosti a zároveň ma na nej zaujalo, že Alica je dievča, ktoré musí prijímať logiku inej spoločnosti, hoci jej to nedáva zmysel a nesúhlasí s ňou. Videla som tam spojitosť so situáciou v Bosne počas vojny v 90. rokoch. Vytvorila som hrdinky – dievčatá, ktoré sa ocitli uprostred vojny a museli tak prijímať rôzne zmeny, aj keď im nerozumeli, zdali sa im nesprávne a nedávali zmysel. Ocitli sa v absurdnom svete, ktorý chtiac-nechtiac museli akceptovať. Boli nútené prijímať rozhodnutia, aj keď im nedávali zmysel a nemali možnosť to zmeniť.

Prirovnávajú vás k Elene Ferrante. Veľmi skoro mi však bolo jasné, že váš príbeh je úplne iný. Pod prvou naratívnou vrstvou priateľstva a dospievania dievčat odlišných národností, žijúcich v krajine zmietanej vojnovým konfliktom sa nachádza príbeh hľadania identity a vyrovnávania sa s dôsledkami vojny. Môžeme za ďalšiu hlavnú postavu považovať Bosnu? 

Výborná otázka aj postreh. Odpoveď znie: áno. Chcela som, aby bola Bosna rozpoznateľná postava príbehu, a teda nielen krajina, ktorú si človek nájde na Wikipédii alebo v historických knihách či bedekroch, aby to bola akási Sárina vnútorná Bosna, resp. geografia. Zároveň som chcela, aby sa Lejla podobala Bosne v celej jej rozporuplnosti, zámer bol zjednotiť postavu Lejly s postavou Bosny. Vzťah medzi Sárou a Lejlou je veľmi podobný vzťahu, aký má Sára k Bosne. Chcela som do svojho príbehu včleniť viacvrstvovú identitu.

Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.

Mám predplatné, chcem sa prihlásiť

 212 zobrazení