Vytrvalosť v hľadaní rovnováhy

Bibiana Buchelová: Amplitúda
Levice, Nezisková organizácia Anny Vydrovej, 2023

Knižný debut Bibiany Buchelovej Amplitúda (2023) je výsledkom dlhoročného písania básní popri bežnom rodinnom či pracovnom fungovaní, preto zbierka už pri prvom čítaní predznačuje akýsi osobnostný aj poetologický vývin. Názov zbierky Amplitúda združuje moment zaznamenávania životných radostí aj pádov a okamžite vtiahne do sveta, ktorý napriek určitej tenzívnosti inklinuje k harmónii a túžbe po rovnováhe. Výstavba básní pozostáva prevažne z interpretačne nasýtených a priezračných obrazov, ktoré navodzujú atmosféru tichého pozorovania prírody, sna a pokoja v sebe. Tematizuje detstvo a spomienky s ním spojené, dospievanie, prvé lásky, rodinný život, lásku k deťom, citlivo odlišujúc lásku partnerskú a rodičovskú, no stále prekvapivo intenzívnu a pevnú. Domov je sídlom bezpečia a lásky, pevného bodu, miesto, kde sa človek môže skloniť a na niekoho spoľahnúť – tušíme to od autorkinho vrúcneho vzťahu k rodičom, otec figuruje ako symbol stability a sily, je naňho nahliadané s úctou a zvláštnym obdivom si pre mňa pevný stĺp pod kupolou chrámu, nosný múr/čo trpezlivo drží náš dom pevne v širokom srdci (s. 23), matka ako zrkadlenie samej autorky, istota vo svete, ktorý sa neustále mení: kým viem, že si a vidím tvoju tvár, počujem tvoj hlas, kým/sa ťa môžem opýtať čokoľvek, dovtedy je môj svet celistvý (s. 22). 

Podobný druh náklonnosti venuje autorka svojim deťom a manželovi ako skutočné životné naplnenie. Sprevádza nás svojimi osobnými míľnikmi či súkromnými drámami (zvlášť bolestivá je strata dieťaťa v básni Tebe, ktoré si neprišloTenká ostrá ihla/vpichnutá do duše/bolesť a vina/neodpustené v slzách (s. 34), ale aj pocitmi neopísateľného šťastia z rodinnej pohody Chcela by som si pamätať/každý detail/najšťastnejších dní/každé slovo, ktoré zazvonilo v štyroch šálkach (s. 26). Nie sú jej cudzie najvyššie životné hodnoty – láska, večnosť, šťastie, životný zmysel, a hoci by sme na základe toho mohli uvažovať, či sa u Buchelovej sem-tam nevyskytne klišéovitosť (v závislosti od pomerne nadužívaných obrazoch o láske či prírode), netreba sa toho obávať. Všetko napísané je aj precítené a zvnútornené, a preto presvedčivé a úprimné, vystačí si aj s jednoduchou obraznosťou. 

Lyrický subjekt čerpá z minulosti a nahliada aj do budúcnosti, ale zásadná je preň prítomnosť, moment, v ktorom sa všetko odohráva a napokon sa tieto časové relácie dokážu zliať v jeden kompaktný celok. 

Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.

Mám predplatné, chcem sa prihlásiť

 598 zobrazení