INTERPOLÁCIA

bedrový kĺb visí v prievane
hrkálky nad hlavami batoliat sa ticho hompáľajú
lebo nami to končí a ono je za rohom
vŕzgajúce telo na ohybnom kresle
nemá dosť maziva šúpe sa
(funguje ako eliminácia strachu)

umelo vytvárame oblačné miesta
medzi odretými kosťami

preletím a uvidím nasadám
a dýcham
cúvam a počúvam a stroj ma unáša
14:04 náhlim sa – tempus fugit / time flies
odtrhávam z chrbta krátky chvost
nesúhlasne pokyvkáva
nastupuje tiež a krk sa trasie od únavy

prechádzame tunelmi a v tme ho zazriem fosforeskuje ako žila v chlade
ukrýva sa medzi batožinou
pichľavým koncom bodá medzi rebrá predlžuje sa už ma presahuje

sme len my dvaja poslední preživší z mäsa
konečná
strhnem náplasť a ohradím sa krikom je fyzicky pri mne
chráni ma ale slabne

Samo(sú)lož

hlboké rezné rany a preklínanie vlastných potomkov
odkladáme suché ruže na horšie časy
imaginácia (znásilňovanie minulosti, ó, deti moje)
nechať ju odísť? vyrástla som už a zhasli moje oči?
skláňam sa pred sebou v budúcnosti
ako zlomená stonka tehotnej slnečnice
prevyšujem ju a skrývam sa pred slnkom ktoré svrbí
strhávam si tesnú čiernu košeľu a trúsim okolo seba
natieram hnedkasté fľaky
–– –
zas a znova sa mi sníva: kúpem sa v ľadovej vode
skáčem z kolmej steny viem po nej bežať
stieram si tekutú slabosť keď si zvliekam modrastú kožu
a týram sa kým čakám
každý deň dlhšie a intenzívnejšie
vrastám do pôdy a vdychujem ju ako rannú kávu
korene ma násilne vytláčajú
uvoľňujem brušné svalstvo a skrúcam sa
sama v pohyboch divokého milovania
bez komplica

 590 zobrazení