Ivan Laučík: V prázdnote marca

Ivan Laučík Ivan Laučík

Z čias, keď iba veterné dni oživovali ríšu prvkov –
miešali nás s úlomkami dávneho pecňa:
obývať a jesť zo zeme.
Búšenie klád, to jadro vnútorne mŕtvych pohybov
a zvarené liace vetra nás oddelili:
zobudiť sa na vlastný výkrik.
V prázdnote marca, v nevinne pulzujúcej kôpke konárov,
so sladkými ranami v pľúcach.
Ticho, v ktorom sme museli byť presní:

Počas práce na pripravovanom edičnom projekte Laučíkových tajných a súkromných tlačí (1965 – 1975) som objavil tento text v strojopisovej príprave na vydanie tlače Švy s vročením 1971. Báseň bola napísaná na pauzovacom papieri s ručne dopísanou korekciou a nemala názov. Zvolený názov je časťou verša tejto básne. Keďže ide o text s vysokou mierou naliehavosti, ktorý doteraz nebol publikovaný, redakcia sa rozhodla zaradiť ho namiesto Úvodníka.
Peter Milčák

 80 zobrazení