Deti kladú otázky. To je dobrá správa. Znamená napríklad aj to, že nie sú práve v mobile. Aj keď, pravdaže, aj tam často hľadajú iba odpovede na otázky. 

Nie tak dávno v tatranskej električke sedel oproti mne malý chlapec a pozoroval svet za oknom. V hlave sa mu rojili otázky. Občas sa nejakú odvážil položiť otcovi. Prečo toto a prečo hento. Otec vždy zdvihol oči od mobilu, zadíval sa na syna a poučil ho: „Lebo je to tak.“ 

Napokon si dieťa všimlo na poličke pod oknom zoznam zastávok od Štrbského Plesa po Poprad. Pochopilo, že posledná zastávka znamená zmenu. 

„Tati? Keď prídeme do Poprad-Tatry, kúpiš mi zmrzku?“ 

„Áno,“ povedal otec. „Ale musíš byť ticho až po Poprad-Tatry. Platí?“ 

Aj ja som bola ticho, hoci som určite nebola jediná, kto mal chuť niečo povedať.  

 425 zobrazení