Ján Štrasser: Tvár v zrkadle
Bratislava, Slovart, 2022

Na začiatku takmer tristostranovej estetickej knihy (dizajn František Jablonovský), na obálke s fotografiou Jána Štrassera od Martina Fridnera, je autorovo venovanie rodičom, manželke, deťom a vnukovi. O svojich knihách rozhovorov, ktorých je už vyše dvadsať, sa autor zmienil: „Pri rozhovoroch sa snažím klásť otázky na telo. Aj pod kožu. Pokiaľ ide o tú príslovečnú trinástu komnatu, klopem na ňu, no nevyrážam dvere, idem tak ďaleko, kam ma partner pustí“ (zo záložky). Štrasser si zvolil náročnú formu spomienok na svoj bohatý, aktívny život. Vyjadril sa: „Nepísal som si denník, mám mizerný archív a máločo si pamätám. Asi ťa naozaj budem potrebovať.“ (s. 12) Adresátom je jeho alter ego, ktoré si zvolil za partnera v rozhovoroch. V prológu knihy s názvom Tvár v počítači k tomu vytvoril zaujímavú fabuláciu. Na rozhovor musia byť aspoň dvaja – tu ich máme. Nie je to iba „tvár v zrkadle“, ale je to Ján Štrasser a Alter (meno) Ego (priezvisko). Jeho Alter Ego sa pýta: „Len je otázkou, či si položíš aj otázky, na ktoré sa ti až tak veľmi nežiada odpovedať“ (zo záložky).

Štrasser si zvolil aj netradičnú formu spomienok a treba zdôrazniť, že nie iba na svoj život, ale (a najmä) na život okolo neho za vyše sedemdesiat rokov, odkedy ho vníma. Ide o rozhovory v chronologickom poradí od 25. februára 1946 do 25. februára 2022, ale miestami sa vracia i do hlbšej minulosti cez spomienky na rozprávanie svojich rodičov. „Pravda je však aj to, že som sa na to nepýtal, kým som žil s rodičmi. A dnes je mi veľmi ľúto, že som sa nepýtal ani neskôr, keď som bol už dospelý. Žiaľ, už pár desiatok rokov sa nemám koho opýtať.“ (s. 16)

 657 zobrazení