Odpovede na mučivé otázky
Životopis ukrajinského spisovateľa Mychajla Jackiva (1873 – 1961) je životopisom ozajstného moderného umelca, naplneným tajomstvom a tragédiou. Za svojich predchodcov pokladal E. A. Poea, Ch. Baudelaira a nemeckých romantikov. Ale najdôležitejším pre prozaika-modernistu zostáva príbeh vzťahov so sebou samým.
Jackivova próza nebola rovnorodým, homogénnym javom. Podobne ako v prípade iných európskych modernistov konca 19. a začiatku 20. storočia môžeme hovoriť o istej heterogénnosti jej konvencie, heterogénnosti, ktorá pochádza z rôznych tendencií: naturalistickej, impresionistickej, neoromantickej, symbolickej, ba dokonca expresionistickej. Dominantnou poetikou Jackivovej tvorby je symbolizmus, ktorý je v jeho prípade úzko spätý so secesiou, k čomu sa pridal aj expresionizmus.
Za začiatok Jackivovej literárnej činnosti môžeme považovať rok 1899. V roku 1900 vyšla jeho prvá zbierka poviedok V kráľovstve satana. O dva roky neskôr prišiel s románom Ohne horia a v roku 1905 vydal ďalšiu zbierku poviedok s názvom Duše sa klaňajú. Nasledujúce roky boli uňho veľmi plodné a tvorivé. Vyšli mu zbierky poviedok Rozprávka o prsteni (1907), Čierne krídla (1909), Adagio consolante (1912) a román Blesky (1913). Prvá svetová vojna spisovateľa prinútila prerušiť literárnu činnosť, keďže ho povolali na front. Až v roku 1917 sa mu podarilo vydať zbierku poviedok Ďaleké cesty a román Hrdlička.
Už vo svojich prvých zbierkach poviedok ohromil čitateľa krutou životnou pravdou, ponorom do vtedajších sociálnych pomerov. Predstavujú svojrázny prierez skutočnosťou, cez ktorý sa autor usiluje priblížiť rôzne spoločenské vrstvy.
Mychajlo Jackiv patrí medzi najvýraznejšie postavy ukrajinského literárno-umeleckého života prvých desaťročí minulého storočia. V tých časoch zaznamenala jeho tvorba široký ohlas nielen v ukrajinskej tlači, ale jeho texty sa dostali aj do antológií najkrajších európskych poviedok, napríklad v prvom diele českého vydania 1000 najkrásnejších novel, ktoré vyšlo v Prahe v nakladateľstve Josefa. R. Vilímka v roku 1911, sa nachádza jeho poviedka Šikmá věžv preklade K. Handzela. V poznámke o autorovi Handzel napísal: „Ve volbě výrazových prostředků uchýlil se až k symbolům a jest nejtypičtějším ukrajinským symbolistou. Zde líčí mistrnými tahy tajemná dění vesmíru, kde lidský atom mizí beze stopy. Než ani reální maličkosti všedního života neunikají jeho bystrému zraku. Dovede vše zasaditi do takového rámce, aby nic nezůstalo nepovšimnuto“. Ďalej treba spomenúť dve české knižné vydania výberu Jackivových poviedok: Hořčičné zrno a Nuchim a jiná prosa. V slovenskom preklade vyšla jeho poviedka Z vojenskej nemocnice v Robotníckych novinách (č. 16, 1910).
Tvorba Mychajla Jackiva, ktorý veľmi citlivo vnímal prúdy západoeurópskej literatúry, ešte len čaká na slovenského čitateľa.
Predslov napísal Ivan Jackanin.
Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.
642 zobrazení
(nar. 1950, Rešov) vstúpil do literárneho diania začiatkom 80. rokov, keď uverejnil prvé poviedky v kolektívnom zborníku Mladé víno
(Molode vyno, 1982) a začal publikovať v ukrajinských časopisoch Družno vpered a Dukľa. Po piatich rokoch knižne debutoval zbierkou poviedok Trvalé bydlisko (Misce prožyvańia, 1987). Okrem vlastnej literárnej činnosti sa zaoberá aj umeleckým prekladom. Je autorom Čítanky k slovensko-ukrajinským literárnym vzťahom pre 1. – 4. ročník stredných škôl. Aktívne sa venuje šíreniu slovenskej literatúry na Ukrajine a ukrajinskej duchovnej kultúry na Slovensku.