Óda na popol
V plechovej urne – popolníku,
som sypký odpadový produkt,
oheň ma spálil,
možno ma recyklácia spasí.
Pred dvoma hodinami,
nastal môj čas,
anjeli si posadali do kruhu,
naliali rundu a hrali o mňa mariáš.
Vraj raz pochopím, ako to v nebi chodí,
sedia tam hore a blafujú,
jeden ťahá z rukáva svätú trojicu,
chce vyhrať ďalšieho blázna,
čo treba oplakať.
Pred hodinou,
uplynul môj čas,
na zátylku som cítil vánok a iskru vysokej pece,
stal som sa ikonou,
divadla zaprášených políc.
Ver mi, som populárny,
ovácie davu plnia vreckovky,
tak smejem sa zo svojej roly,
kým ma neodnesie vír vlasov s drevenou rúčkou.
Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.
423 zobrazení
(nar. 1999, Kysucké Nové Mesto) vyštudoval odbor elektroenergetika na Žilinskej univerzite v Žiline. V súčasnosti sa venuje písaniu poézie a aktívne pôsobí v Žilinskom literárnom spolku Absencia významu. Svoju poéziu publikoval v časopise pre mladú literatúru a umenie Dotyky a získal čestné uznanie na 14. ročníku básnickej súťaže Cena Rudolfa Fabryho.