Vydavateľstvo Pars Artem usporiadalo v auguste 2023 už šiesty ročník trojdňového literárneho festivalu Pars Poetry. Odohrával sa v krásnom prostredí Banskej Štiavnice. Súčasťou festivalu je aj literárna súťaž s rovnomenným názvom. Kým v predošlom období sa na prvých miestach umiestnili starší autori, v tomto roku sa stala laureátkou mladá absolventka konzervatória, Radoslava Hubeková. Spektrum Radkiných talentov je široké, okrem hudby a písaného slova má aj ďalšie dary. Jedným z najväčších je, že do Pars Artem pritiahla novú, mladú generáciu. Aj vďaka nej klubovňa Pars Artem na Tolstého ulici 9 v Bratislave patrí mladým talentom nielen z oblasti literatúry, ale aj hudby a výtvarného umenia. Prejavila aj veľký organizačný talent, keď dňa 31. 8. 2023 zorganizovala v klubovni svoju prvú verejnú čítačku, na ktorej predstavila tiež tvorbu ďalších finalistov súťaže Pars Poetry 2023, Michala Šimona Hradského a Ley Krajčí. Priestor Letnej čitárne patril aj jej priateľom z výtvarnej a hudobnej scény. Svoje ilustrácie počas Radkinho podujatia predstavili Juraj Hradsky a bieloruská výtvarníčka Riabina Horka. O hudobný sprievod sa postarali Radkini spolužiaci z konzervatória. Celé podujatie malo príznačný názov Lyrica Nova s podtitulom Mladá generácia. A čím zaujala Radoslava Hubeková porotu literárnej súťaže Pars Poetry 2023? Sviežosťou, osobitosťou vnemov a ich sebevlastným literárnym spracovaním, ktoré vidieť aj v nasledujúcich ukážkach z jej tvorby:

PRE OSVETU VEDY

Smrť je len téma Beethovenovej sonáty

– sto básnikov robí rozbor jej formy.

Keď sa zlomí platňa, na ktorej hrá

všetci sa rozpŕchnu ako myši 

a zabudnú na to, že jej harmónia 

vôbec nebola disharmonická.

Len tí odvážni 

hľadia do prachu a neboja sa nebyť. 

Veď strach je len ego, ktoré búcha na rakvu,

napodobňujúc rytmus túžiaceho srdca.

Spieva si: Já, já, já, jenom já!

Ale my, my sme pripravení zomrieť

– už od narodenia. 

Tak, ako bunky, ktoré nás od drene kostí tvoria. 

Koľkokrát sme zaplakali nad lupinou?

Ani vši jej nevystrojili pohreb. 

Koľkokrát zaplačú nad tebou?

Koľkonásobne viac, sa budú tešiť zo života,

ktorý vykvitne z tvojho rebra?

Koľkokrát budem plakať ja na tvojom hrobe?

O čosi menej, než si plakal ty, 

keď si si pod náhrobným kameňom

prezeral artefakty zubnej protetiky. 

A možno sa znova usmejem zakaždým, 

keď si ťa predstavím kradnúť svoju vlastnú protézu

„pre osvetu vedy“ .

Možno sa tvojho ega až vtedy spýtam,

či by si bol aj druhýkrát tým istým človekom,

keby ťa za pačesy vytiahli z hrobky.

Mikrosvet mi zamlčí 

či ťa cítil ako víno, alebo čaj,

a či vôbec chápe, 

čo znamená slovo degustovať.

Neprezradí mi, či si niesol vo svojich vakuolách

svoje oči dobrodruha,

dlane neviazanej lásky

a ústa plné slobody.

Alebo tvoje túžby a túžby iných žien, o ktorých si možno ani netušil.

Presvedčenia, názory a otázky 

– či by ich všetky dokázal stráviť,

alebo by teba a odtiene tvojich chutí vyvrhol

tak, ako tých pravých Homo Sapiens 

vyvrhne vždy dogmatická spoločnosť.

Nie, nikdy mi to nepovie

Ani keď mu pohrozím mikroskopom.

Najmä preto, lebo to dobre vie:

že moje bunky sa boja umrieť. 

TRI BÁSNE NA TICHO

I.

Byť John Cage

zrelý na ticho

bolo hádam lepšie

než byť Tichomír

zrelý na krik

v klietke iného ticha

než ležalo v pomlčkách

do 4´33

II.

Na ticho treba dozrieť

– umrieť, zostarnúť,

pretože je len jeden druh ticha

a v ňom len jeden človek.

Akékoľvek iné mlčanie, 

ktoré by sa zdalo byť tichom

je len hlas tých,

čo boli prekričaní

v neverbálnej komunikácii

s protiľahlým vnútrom. 

III.

Básne sa často krútia básnikom okolo prsta,

akoby boli dlhými vlasmi deda vševeda.

Básne veľmi dobre vedia, že básnici nič nevedia

– len prekladajú v dlaniach kocky všetkých svojich strán,

z každej strany šesťkrát. 

Občas sa osemkrát potknú o hranu.

Pri tom všetkom naozaj strašne túžia byť ticho.

Aj v ohnisku búrky všetkých tých zbytočností, 

čo o sebe ešte musia napísať,

ak napokon predsa len chcú

ostať básnikmi. 

Úvodné slovo o laureátke napísala Zuzana Kuglerová.

 1,285 zobrazení