ISTOTA
Prirodzený (o to viac znepokojujúci)
proces starnutia:
nezámerné zahmlievanie skutočnosti
unavenými prižmúrenými očami
tma opakujúca sa na rovnakých
miestach okraje zápisníku
obhorené a pokrútené viac z roztržitosti
ako zo snahy niečo zatajiť
Času je menej
(z nájdenej fotografie sa nedá
vyčítať podstata tvojho mlčania)
prší možno sneží
môžeš pokojne spať
tieto záhony vyklíčia aj po smrti
OBRAZNOSŤ
Medzi sústredenosťou a náhlym spánkom
záblesk vytratenej skutočnosti
prudký závan lipiny
peľ prenikajúci tmou ako vírus
vreckovka nasiaknutá tmavnúcou krvou
ku ktorej sa nikto nepriznáva
tichý dážď letmé skĺznutie prstov
po rozjasnenej tvári
(presná metafora presvedčivejšia
než pamäť)
KAMPA
Prší Vltava uhýba
nehybná čajka vytvára
priestor pre pamäť
PODVEDOMIE
Po päťdesiatke stmievanie
polnočné bliknutie lampy
papier absorbujúci prepustené svetlo
neotrasiteľná istota spochybnená
ilúziou spätného zrkadla
(k čomu sa priznať ešte pred svitaním)
každý krok sa čoraz viac
odkláňa od pozemského času
pribúdajú prežité ale už odcudzené výjavy
(osie žihadlo ako najzávažnejšia
časť neúplnej spomienky)
DNES
Predstava ucelenej koncepcie sa vzďaľuje
tušenie archeológov je presné
nachádzané ulity fosílie
fragmenty archiválie
svedčia v neprospech
jednotlivca aj masy
Ešte aj nad ránom nedopovedané
v oknách ubytovní
nedospaté tváre
a na chladnom nádvorí
prešľapujúci návštevníci
(hradný múr je naklonený
na južnú stranu)
Ticho je čoraz zrozumiteľnejšie
V PROTISMERE
Únava zo spomínania prehodnocovania
a nejasných postojov vyčkávajúceho okolia
nevyhnutná samota
pohľad cez zamrežované okno
vychladnutej čakárne
vybité sklá zablatené prahy
(perspektíva blahobytu je uveriteľná)
Rieka je skôr tušená ako skutočná
nohy mokré a stuhnuté
neschopné nájsť východ z labyrintu
Protiklady zachraňujú pred zánikom
NESKORÝ ZÁPIS
Na čo si ešte spomenúť
v nehybnom júlovom večere
s usadajúcou pomalosťou
zatiahnutého pozadia
(záblesk školských prázdnin:
dlane vtlačené do plážového piesku
vzduch presiaknutý tabakom
zanikajúce dievčenské hlasy)
Na čo nezabudnúť pri letmom pohľade
na belasú košeľu zavesenú
medzi dverami letného bytu
(tma zakrýva
poslednú voľnú stránku)
Zapísať len to najnutnejšie
NAD RÁNOM
Havrany nízko nad zemou
minulosť sa prinavracia zvukmi
perami pritisnutými na pohár
zadymenými pivničnými klenbami
naplnenými prognózami hostí
vracajúcich sa do svojich rozobratých
domovov (tvoje prižmúrené oči
tušia prudké zraňujúce svetlo)
Proroci našťastie mlčia
24. DECEMBRA
Detské stopy v snehu
prsty siahajúce po zápalkách
pod jazykom nevyrieknuté slová
PRECITNUTIE
Pod rozostúpenou alejou
tichá pravda obchádzaného lístia
blízki sa nenávratne vzďaľujú
mačky vyčkávajú pod lavicami
a bežci vytrvalo obiehajú námestia
Prenikavá adventná žiara
zdôrazňuje každú krutosť
ODKAZ
Dlho odkladané výstupy do hôr
až príde jún
školské výpravy pred skanzenom
ústa pod kvapkajúcou rúrou
ovce roztratené po kopcoch
rozhľadne nad podzemnými vodami
Hlinený dom na stole spevník
a kolorovaná fotografia
(naznačená predstava návštevníka
vychádza z orálnej histórie
– siať orať počítať hviezdy)
ZIMNÉ DNI
Komunikácia medzi stanicou
a pohasnutým domovom
nepochopiteľné viazne
náhodný spolucestujúci
bez batožiny a bez cieľa
konštatuje známu skutočnosť
(neosvetlené ulice smog
čierne skládky)
Protiklady sú čoraz vyhrotenejšie
v bezfarebnej tráve poskakuje
jediná živá vrana
krívajúci pes zohrieva
omrznuté prsty bezdomovcov
(zdrobnené slová vyvolávajú
opovrhnutie skutočnosťou)
Miroslav Brück (* 1964), básnik a prozaik. Vydal básnické zbierky Noc, tráva v pozadí (1989), Pokušenie veriť (1993), Nočné ostrovy a iné záchrany (1997), Orientačná mapa na zimu (2001), Hraničná cesta (2005), Obchádzky (2009), Podstata rieky (2012) a Chýbajúce strany (2017). Je autorom noviel Žmurknutie z večnosti (2013) a Hotel Oáza (2015). V roku 2023 mu vo vydavateľstve Fraktál v edícii poiesis vyšiel výber z básnickej tvorby Neohlásené návštevy.
133 zobrazení
