Tretie tisícročie si u mnohých literátov po celom svete už vyslúžilo označenie milénium dislokácie. Veľa ľudí je, bohužiaľ, stále vyháňaných alebo presídľovaných, musia utekať pred vojnou a nátlakmi, chudobou a hladom. Tam, kde si sľubovali mier a slobodu, ale tiež tam, kde ich väčšinou nevítali. Je dnes preto priam očividné (hoci ešte nedávno sme si predstavovali opak), že v 21. storočí bude prisťahovalectvo a vysťahovalectvo ďalej pribúdať. Zmení sa však jeho hodnotenie. Individuálne dôvody, pohľady a skúsenosti z týchto foriem „dislokácie“ sa veľmi odlišujú. Prakticky všetci literáti, ktorí doposiaľ opustili svoju rodnú krajinu, zdôrazňujú nielen politické, ale čím ďalej tým viac ekonomické a profesionálne dôvody migrácie. Takíto autori sú teraz zároveň viacnásobne viazaní na oba štáty. Pracujú na tom, aby si svoju dvojdomosť alebo viacdomosť, ktorá vylučuje jednoznačné rozhodnutie buď – alebo, udržali. Na otázku, aby hierarchizovali, kde sa cítia viac alebo menej „doma“, odpovedajú rozlične. Niektoré ich „kariéry“ sa už rozvíjajú nezávisle od pôvodnej vlasti (domoviny), niektoré však stále so silným pocitom solidárnosti a prepojenosti k rodnej krajine.
Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.
496 zobrazení
(nar. 12. 3. 1980, Skopje) je macedónsky básnik, literárny vedec, prekladateľ, editor a vysokoškolský pedagóg, ktorý pôsobí na Katedre slovanských filológií Filozofickej fakulty UK v Bratislave.