Básne

Existenčná I

(rozjímanie bratislavského básnika) 

Stále počujem Taliesinovu harfu, 

Ako mi šepká:

Hraj,

Dávam ti schopnosť 

Prevteliť dušu do básne

A dať ju svetu. 

Lenže svet dávno nevie, kto bol Taliesin,

Božský harfista, ktorý hral tak krásne,

Že ho vzal Odin k sebe do Valhaly,

Aby mu skladal ogmy

Posvätnou rečou vresov,

Premenných do veršov,

A tíšil tak jeho smäd po krvi. 

Svet nepotrebuje ani harfu

Ani harfistu,

Ani dušu

Prevtelenú do básne. 

A možno ani Boha. 

Nič z toho nemá,

Iba ten strašný smäd,

Ktorý sa mení bez poézie

Na krvavé besnenie

Bez-snenie. 

Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.

Mám predplatné, chcem sa prihlásiť

 816 zobrazení