Cate Blanchet vo filme Tár hrá postavu, ktorá je posadnutá svojim povolaním, dirigovaním. Počas pozerania sa mi film a všetko okolo neho začalo doslova vnárať hlboko do podvedomia. Chcel som napísať, že pod kožu, ale to by nebolo výstižné. Film plynul, akoby tvorcovia chceli zabudnúť na čas. A paradoxne téma času, rytmu sa ústami dirigentky Tár veľmi často spomínala. Bolo v tom všetkom niečo naliehavé, ale zároveň nevtieravé. Ešte úplne na začiatku som si pomyslel, toto bude ťažký film a mal som sa naň vybrať menej unavený životom a vzápätí som začal mať obavy, či budem vôbec vedieť počas celej doby trvania vnímať jeho hĺbku. Ale zrazu som začal mal príjemný pocit z toho, že som divákom na veľmi nevšednom filme. To sa mi v dnešnej dobe často nestáva. Vždy si hovorím, že dobrý film musí byť výborná literatúra, videl som tie texty akoby boli napísané, angličtinu celkom ovládam, ale obdivoval som aj umne vystavané slovenské titulky, pestrý výber, výborné riešenia skratiek. Obdivoval som, aká bola hlavná hrdinka zanietená do svojej práce, tak ako som býval kedysi ja. Pokojne sa smejte! Ona bola zanietená, lebo si uvedomovala svoju genialitu, ja som býval zanietený, lebo som bol naivný. A neskôr som sa, žiaľ, asi zbytočne nechal z tej naivity vyliečiť. A asi sa zase zasmejete, keď napíšem, že mám aj komplexy, že nie som dirigentom. A manželku už rozčuľujem, keď ju akože vydieram rečami: „Nebol som dirigentom, tak som zbytočne žil.“ Ale pravdou je aj to,  že moji rodičia ma neprihlásili na hudobnú výchovu, lebo staršie sestry opisovali hodiny strávené s učiteľkou klavíra ako pekelné muky. A dobrá mama si povedala, že najmladšieho syna si nenechá mučiť. Ako stredoškolák som napokon pociťoval, že mi tá hudobná výchova chýba a chcel som ten nedostatok dobehnúť. Prihlásil som sa sám individuálne do ĽŠU, ale zrazu som sa v rámci teórie hudby ocitol ako súčasť žiakov prvého stupňa a pani učiteľka sa mi prihovárala presne rovnakým slovami, aj gestami akoby som bol tretiakom na základnej. Nedalo sa inak, ušiel som.

Zdroj foto: Ctibor Bachratý

 534 zobrazení

Laco Kerata

(nar. 1961, Nováky) je absolventom divadelnej réžie na Vysokej škole múzických umení, kde získal aj doktorát z dramaturgie. V roku 1991 spolu s Blahom Uhlárom a Milošom Karáskom založili legendárne avantgardné Divadlo Stoka, neskôr založil divadelné združenie MED – My Experimental Drama. Pracuje ako režisér v Slovenskom rozhlase, stále pôsobí aj ako herec a pri tom sa neustále venuje písaniu rôznych literárnych a dramatických foriem. V súčasnosti žije a tvorí Bratislave.