RADMILA LAZIĆ
Ej, Telemach môj
Tvár ako vosk a surové srdce –
nebude to pre mňa.
Ani sušený pomaranč na stole
mi milý nie je,
ani vymačkaný citrón,
ani plesnivá zaváranina mladosti,
z ktorej mi sladká omrvinka
na pere zostala.
Všetko plesnivé, zhnité, práchnivé
s pôžitkom hádžem do smetí,
zvädnutej ruži hlavu trhám.
Staré šaty s radosťou darujem,
o zánovný plášť si topánky utieram.
Moľový sveter je moľový život,
z ktorého sa neopláca štrikovať nový.
Na zubárskej stoličke sedím
už dva životy, ba i viac.
Trpím vŕtanie zvnútra – zvonku.
Bez anestézie,
bez sladkých klamstiev
trojgrošových rozprávok.
Vychutnávajúc si bolesť. Znova a znova.
Ó, neznesiteľnosť opakovania!
Ó, predstavivosť obnovovania!
Až sem som došla. Sem.
Bez Achillovho štítu,
s Achillovou pätou na srdci.
Ty, môj tyran, môj imperialista.
Ó, nemilosrdná mladosť,
môj Telemach!
Nezatancovala som si s tebou valčík
a už všetka hudba zamĺkla.
Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.
ZLATA KOCIĆ
713 zobrazení
(nar. 1948, Stará Pazova) je spisovateľ, prekladateľ, zostavovateľ antológií a vydavateľ. Vyštudoval žurnalistiku na FiF UK v Bratislave, dvadsať rokov pôsobil v slovenských časopisoch a vo vydavateľstve Obzor v Novom Sade. Vydal dvadsať kníh poézie, próz, cestopisov a dramatických textov. Zo srbčiny a chorvátčiny preložil viac než dvadsať kníh a zo slovenčiny do srbčiny desať. Od roku 1993 žije v Bratislave.