Galaktický smútok

Nad vlnami skazy a hnevu 

25. február. Pred mnohými rokmi 

som v ten deň začal silou 45 newtonov

pätami búšiť v maminom brušku. Do ulíc 

vyšli milicionári, pár dní predtým rečnil v Prahe 

Gottwald s Clementisovou baranicou na hlave.

Pohli sa dejiny – a ja s nimi. V ústrety ránam

so šibenicou na väzenskom dvore, v ústrety

ranám, hryzákom besných psov tých čias

a besných neľudí, čo nevymreli podnes.

Je 25. február roku 22 mierutvorného storočia:

Pohli sa dejiny – a s nimi plody v bruškách

ukrajinských žien, tých na úteku a tých, 

krčiacich sa v krytoch veľkomiest.

V ústrety čomu? V uliciach Kyjeva

Smrť dáva šancu Náhode, že otcovia

budúcich polosirôt prežijú dnešný deň,

že ubránia mesto a česť krajiny, ktorú

neuchránili páni s jastrabím nadhľadom.

Pohli sa dejiny. Vlny skazy a hnevu

dorážajú na môj starý, Časom ohlodaný

breh. Mojou strelou s vysokou dráhou letu

sú slová, slová, slová. Kiežby prerazili

kremeľský múr v hlavách šialencov,

stalinský múr v hlavách zločincov,

pretože: Pohli sa dejiny a s nimi plody

budúcich strážcov ohňa… Ohňa, čo nespáli,

ale ochráni pred besnou zverou… S tou vierou

ťa púšťam, báseň, ponad hnev a zmar.

Prines mi ratolesť – zvesť, že príde jar.

––

25. a 26. február 2022

Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.

Mám predplatné, chcem sa prihlásiť

 386 zobrazení