Som v rodnom dome a príbuzní ma posielajú do pivnice. Ako za starých čias, keď som bola malá, vkrádam sa cez dvoje dverí do svätyne, ako za starých čias sa tam zhlboka nadýchnem, aby do mňa vošli vône tkaných plachiet odložených ad acta, vianočných ozdôb, nádob na vývojku aj snehúľ, ktoré pre globálne otepľovanie neopúšťajú pivnicu ani v zime. Ľavú stranu miestnosti lemujú police. Za závesom sú na nich schované knihy, ktoré sa hore do bytu nezmestili. Pri každej pivničnej návšteve si ich každý pivničný návštevník začne prezerať a zakaždým nejakú prinesie hore. Opakuje sa to, až kým nie je polovica knižiek z depozitára v obývačke. Pri jarnom upratovaní sa časť z nich znova dostane dolu. Taký prirodzený kolobeh.
V novembri 2023 si prajú, aby som z pivnice priniesla umelú čečinu. Hneď som si začala prezerať knihy. Verneovky, Stopy, Magazíny poľovníka aj staré vydania Anny zo Zeleného domu, to všetko som už poznala naspamäť, tak som mimovoľne siahla až na samý koniec police. Tenučká knižka je zatlačená dozadu. Na jej obálke je vešiak, kvet a oblek, ale má uhrančivý názov: Malý zúrivý Robinson. Svojho času mi ten názov vyrážal dych. Vybavila sa mi spomienka na narodeniny, hoci som bola ešte dieťa, bola som náročná čitateľka, a dostala som túto knižku. Neskôr som sa z nej učila naspamäť a vôbec mi to nešlo ako po masle, naopak. Sedím na hokerlíku v pivnici, držím prvú Urbanovu knižku a zisťujem, že keď vyšla, mal len dvadsať rokov. Čítam si ju nahlas v pachu všetkých tých vecí, toho, čo sme nazbierali, čo sme nevyhodili, čo moji rodičia považovali za dôležité a krásne, každý predmet v tejto pivnici je dôležitý a táto knižka mi nepadla do rúk náhodou. Vždy som so závisťou hľadela na tých, čo mali všetko vyžehlené, usporiadané, presné, v skrini, v taške aj na pracovnom stole mali všetko v poriadku a na svojom mieste. Ja som to tak nikdy nemala a v tom veľmi mladom veku, keď som dostala knižku Malý zúrivý Robinson, som pocítila silný pocit spriaznenosti s autorom, s tým Jožom, s mužom, ktorý vo mne cez svoje vety vyvolal dojem, že je so mnou všetko v úplnom poriadku. Ďakujem.
780 zobrazení
(nar. 1971, Bojnice) absolvovala štúdium žurnalistiky na FiF UK. V médiách nikdy nepracovala. Píše prózu a drámu, spolupracuje na knižných verziách seriálu pre deti. Venuje sa tiež výtvarnej práci, ako autorka aj ako kurátorka. Je redaktorkou časopisu Romboid.