Aliréza Abíz
Máloktorá literárna tradícia na svete je tak úzko prepojená s národnou
identitou ako poézia v Iráne. Už viac ako tisíc rokov slúži poézia nie-
len ako forma umeleckého vyjadrenia, ale aj ako depozitár filozofie,
etiky, histórie a kolektívnej pamäti. Samotný perzský jazyk sa vyvíjal
prevažne prostredníctvom poézie a mnohé z najvplyvnejších osob-
ností iránskej intelektuálnej a kultúrnej histórie boli básnikmi. Od kla-
sických majstrovských diel stredovekej Perzie cez modernistické ino-
vácie 20. storočia až po rôznorodé poetické hlasy súčasnosti zostala
poézia najprestížnejšou a kultúrne najdôležitejšou literárnou formou
v perzštine.
V mnohých kultúrach zaujíma poézia v literárnom živote pomerne
špecifické miesto, v Iráne však už dlho slúži ako kultúrny jazyk, kto-
rý si zdieľajú generácie a sociálne vrstvy. Verše sa citujú v bežných
rozhovoroch, recitujú sa na spoločenských podujatiach a deti v ško-
lách sa ich učia naspamäť. Básne sa objavujú na náhrobkoch, zdo-
bia steny domov a dokonca sa objavujú namaľované na nákladiakoch
a autobusoch, ktoré prechádzajú krajinou. Vo chvíľach osláv alebo
smútku – na svadbách, pohreboch a verejných slávnostiach – posky-
tuje poézia slovnú zásobu na vyjadrenie emócií, ktoré bežnou rečou
často nedokážeme vyjadriť. Táto hlboká kultúrna prítomnosť odráža
historickú úlohu básnikov ako morálnych komentátorov a intelektuál-
nych osobností v rámci iránskej spoločnosti.
Korene perzskej poézie siahajú hlboko do staroveku. Hoci sa veľ-
ká časť najstaršej iránskej poetickej tradície zachovala len vo frag-
mentoch – najmä v posvätných hymnusoch Avesty (posvätnej knihy
zoroastriánov) –, neskoršia klasická perzská literárna tradícia, ktorá
postupne vznikla po 10. storočí, sa rýchlo stala jednou z najbohat-
ších poetických kultúr na svete. Po stáročia básnici ako Firdausí, Saʿ-
dí, Háfiz, Rúmí a Omar Chajjám vytvárali diela, ktoré zostali kľúčo-
vé nielen pre iránsku kultúru, ale aj pre svetovú literatúru ako celok.
Každý z týchto básnikov prispel k formovaniu morálnej a filozofic-
kej predstavivosti spoločností hovoriacich po perzsky. Firdausího mo-
numentálny epos Šáhnáme zachoval mytologickú a historickú pamäť
predislamského Iránu a pomohol ustáliť perzský jazyk v rozhodujúcej
historickej chvíli. Saʿdího diela, najmä Golestán a Bustán, ponúkajú
etické úvahy o ľudskom správaní, spravodlivosti a súcite, ktoré sa ci-
tujú aj po stáročiach. Háfiz rozvinul ghazal do podoby s bezkonku-
renčnou lyrickou intenzitou, v ktorej sa prelínajú témy lásky, mystiky
a filozofickej irónie. Rúmího mystická poézia sa zaoberala vzťahom
medzi ľudskou dušou a božstvom, zatiaľ čo Chajjámove štvorveršia
vyjadrovali hlboké úvahy o smrteľnosti, osude a pominuteľnosti života.
Klasická perzská poetická tradícia bola postavená na prepracova-
nom systéme foriem a metier. Medzi najdôležitejšie poetické žánre
patrili ghazal, kasída, masnavi a rubáí. Tieto formy sa opierali o prís-
ne štruktúrované rytmické a rýmové vzory založené na kvantitatívnom
metre. Predovšetkým ghazal sa stal dominantnou lyrickou formou,
ktorá sa skladala zo sledu samostatných, no tematicky prepojených
dvojverší, ktoré spája spoločná rýmová schéma. Postupom času sa
z neho stala preferovaná forma, prostredníctvom ktorej sa vyjadrovali
témy lásky, duchovnej túžby a metafyzické úvahy.
Ďalším dôležitým rozmerom klasickej perzskej poézie bol jej vzťah
k mecenášstvu a intelektuálnemu životu. Mnohí básnici pôsobili na
kráľovských dvoroch, kde skladali panegyriky oslavujúce panovníkov
alebo zobrazujúce politické udalosti. Zároveň v rámci sufistických tra-
dícií prekvitala mystická poézia, v ktorej sa metaforický jazyk – najmä
obrazy vína, lásky a opojenia – používal na opisovanie zážitkov du-
chovnej transformácie. Prostredníctvom týchto prekrývajúcich sa tra-
dícií sa perzská poézia stala nielen umeleckou praxou, ale aj kultúr-
nym archívom, ktorý vyjadroval etické hodnoty, náboženské myslenie
a fi lozofi cké myšlienky.
Napriek svojej mimoriadnej bohatosti začala klasická perzská poé-
zia nakoniec pociťovať, že ju obmedzujú vlastné konvencie. Ku koncu
19. storočia boli iránski intelektuáli čoraz viac vystavení vplyvu európ-
skych literárnych smerov, ako boli romantizmus a symbolizmus. Me-
dzitým politické a spoločenské zmeny – vrátane ústavnej revolúcie
z roku 1906 – vytvorili nové očakávania voči literatúre ako prostried-
ku spoločenskej kritiky a politickej angažovanosti.
Ústavné obdobie prinieslo generáciu básnikov, ktorí prostredníc-
tvom poézie presadzovali politické reformy a národnú obnovu. Ich
básne sa venovali témam, ako je ústavná vláda, sloboda prejavu
a odpor voči tyranii. Hoci mnohí z týchto básnikov naďalej tvorili pro-
stredníctvom klasických foriem, vniesli do perzskej poézie nový poli-
tický náboj a pomohli ustanoviť moderný vzťah medzi literatúrou a ve-
rejným životom.
K zásadnej premene perzskej poézie však došlo na začiatku 20.
storočia vďaka dielu Nimu Yušídža. Nima, ktorý je všeobecne pova-
žovaný za zakladateľa modernej perzskej poézie, spochybnil prísne
formálne konvencie, ktoré po stáročia určovali podobu perzskej poé-
zie. Prostredníctvom dlhého procesu experimentovania a teoretickej
reflexie vyvinul Nima štýl, ktorý sa stal známy ako sheʿr-e nimaʾi, ale-
bo inak nimovská poézia.
Nimov inovatívny prístup sa úplne nevzdal tradičného perzského
metrického systému. Namiesto toho ho zmenil tak, že povolil variá-
cie dĺžky veršov, pričom zachoval základný rytmický vzor. V klasic-
kej poézii obsahoval každý verš rovnaký počet metrických jednotiek,
čím vznikala symetrická štruktúra. Nima túto symetriu narušil tým, že
v jednotlivých veršoch povolil rôzny počet metrických jednotiek, čím
umožnil, aby štruktúra básne sledovala tok myšlienok a emócií na-
miesto prísnych formálnych pravidiel.
Túto formálnu inováciu sprevádzalo nové chápanie zmyslu poézie.
Nima veril, že poézia by mala odrážať realitu súčasného života a vnú-
torné prežívanie jednotlivca. Generácia, ktorá nasledovala po Nimovi,
rozšírila modernú perzskú poéziu viacerými smermi. Medzi najvplyv-
nejších básnikov tohto obdobia patrili Ahmad Šámlú, Mehdi Akhavan-
-Sales, Sohráb Sepehrí a Forúgh Farrochzád. Každý z týchto básni-
kov si vyvinul svoj vlastný charakteristický štýl, pričom nadväzoval na
základy Nimových inovácií.
Ahmad Šámlú vytvoril výraznú formu voľného verša, ktorá sa často
označuje ako sheʿr-e sepid. Jeho básne sa vyznačujú rytmickou, pró-
zu pripomínajúcou štruktúrou a hlbokým záujmom o ľudskú dôstoj-
nosť a sociálnu spravodlivosť. Šámlúovo dielo sa často zaoberá té-
mami politického útlaku, odporu a morálnej zodpovednosti jednotliv-
cov v časoch nespravodlivosti.
Mehdi Akhavan-Sales vytvoril poetický jazyk, v ktorom spojil mo-
dernistické techniky s odkazmi na klasický perzský štýl. Jeho bás-
ne často evokujú mytologické a historické obrazy z kultúrnej pamäti
Iránu, čím odrážajú nielen nostalgiu za minulosťou, ale aj sklamanie
z politickej reality súčasnosti.
Sohráb Sepehrí si vytvoril tichší a kontemplatívnejší poetický hlas.
Pod vplyvom východnej filozofie a moderného umenia písal básne,
ktoré oslavujú prírodu, ticho a duchovné uvedomenie. Jeho slávne
dielo Zvuk krokov vody (The Sound of Water’s Footsteps) je príkla-
dom poetickej citlivosti, ktorá spája modernú imagináciu s mystickou
reflexiou.
Medzi týmito básnikmi zaujíma Forúgh Farrochzád v modernej
perzskej literatúre mimoriadne významné miesto. Na literárnej scéne
sa objavila v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia a do
perzskej poézie vniesla hlboko osobný a introspektívny hlas. Vo svo-
jej tvorbe sa venovala témam lásky, identity, osamelosti a emocionál-
nej realite života žien v spoločnosti formovanej patriarchálnymi nor-
mami. Farrochzádina poézia predstavovala zlom v zobrazovaní žen-
ských skúseností v perzskej literatúre. Následné generácie spisova-
teliek a poetiek na tento odkaz nadviazali. Literárne diela, ktoré vy-
tvorili iránske ženy po revolúcii v roku 1979, vykazujú pozoruhodnú
citlivosť voči rodovým vzťahom a skutočným životným skúsenostiam
žien. Tieto diela často premieňajú osobné a súkromné skúsenosti na
verejné príbehy, ktoré spochybňujú tradičné rodové hierarchie a vy-
jadrujú hľadanie identity v meniacej sa spoločnosti.
Iránska revolúcia z roku 1979 znamenala ďalší zásadný zlom v de-
jinách perzskej poézie. Politické nepokoje, ktoré nasledovali po re-
volúcii, spolu s osemročnou iránsko-irackou vojnou vytvorili prostre-
die, v ktorom literárnu tvorbu výrazne ovplyvňovali ideologické tlaky
a cenzúra. Počas takmer celého desaťročia sa vydávanie poézie vý-
razne spomalilo a mnohí spisovatelia čelili obmedzeniam alebo sa
rozhodli opustiť krajinu.
Napriek tomu sa poézia v tomto období naďalej vyvíjala. Niektorí
básnici písali o vojne a jej dôsledkoch na ľudí, zatiaľ čo iní sa venovali
témam straty, lásky a spoločenských zmien. Koncom deväťdesiatych
rokov 20. storočia, po zvolení reformnej vlády, sa kultúrne obmedze-
nia do určitej miery uvoľnili a na scénu vstúpila nová generácia bás-
nikov.
Poézia deväťdesiatych rokov a začiatku 21. storočia sa vyznačuje
pozoruhodnou rozmanitosťou. Mnohí básnici začali experimentovať
s nekonvenčnými formami, fragmentovanými príbehmi a novými jazy-
kovými stratégiami. Vplyvy postmodernej literatúry, výtvarného ume-
nia a filozofie prispeli k rozkvetu experimentovania. Čítania poézie,
literárne časopisy a malé vydavateľstvá zohrávali dôležitú úlohu pri
udržiavaní tejto tvorivej energie. Ženské poetky zohrávali mimoriadne
dôležitú úlohu pri formovaní súčasnej perzskej poézie. Ich diela sa
často zaoberajú témami rodovej rovnosti, identity a osobnej slobody,
čím odrážajú komplexnú realitu iránskej spoločnosti.
Ďalším dôležitým rozmerom modernej perzskej poézie je rozvoj li-
terárnych aktivít v rámci iránskej diaspóry. Masová migrácia Iráncov
po revolúcii v roku 1979 viedla k vzniku rozsiahlych perzsky hovoria-
cich komunít v Európe a Severnej Amerike. Tieto komunity si vybudo-
vali vlastné literárne siete, vydavateľstvá, kultúrne inštitúcie a médiá.
Spisovatelia z diaspóry zohrali významnú úlohu pri formovaní po-
doby súčasného perzského literárneho vyjadrovania. Online časopi-
sy, blogy a literárne fóra umožnili básnikom rýchlo publikovať svoje
diela a osloviť čitateľov po celom svete. Digitálne platformy zároveň
umožnili vznik nových foriem literárneho experimentovania a dialógu
medzi spisovateľmi v Iráne i mimo neho.
Poézia písaná v diaspóre často odráža témy vyhnanstva, nostal-
gie a kultúrneho kríženia. Mnohí básnici skúmajú emocionálnu zloži-
tosť života medzi jazykmi a kultúrami. Niektorí naďalej píšu výlučne
v perzštine, zatiaľ čo iní píšu dvojjazyčne alebo preberajú jazyk svo-
jich hostiteľských spoločností. Táto viacjazyčná literárna tvorba vnies-
la perzskú poetickú citlivosť do nových jazykových kontextov a roz-
šírila globálnu prítomnosť iránskej literatúry. Perzská poézia sa dnes
vyznačuje mimoriadne pestrou škálou foriem a hlasov a pozostáva
z bohatej mozaiky tradícií, inovácií a kultúrnych vplyvov.
Básnici, ktorých sme v tomto špeciálnom čísle zhromaždili, pred-
stavujú širokú škálu hlasov v rámci súčasnej perzskej poetickej scé-
ny v diaspóre. Žijú a píšu v rôznych krajinách a odrážajú rozmanité
skúsenosti s migráciou, spomienkami a kultúrnymi stretmi, ktoré for-
mujú perzský literárny život za hranicami Iránu. Veríme, že tento vý-
ber ponúkne čitateľom skromný, ale výstižný pohľad na vitalitu a roz-
manitosť perzskej poézie, ako sa dnes píše v komunitách v diaspóre.
Rád by som vyjadril svoju úprimnú vďaku všetkým prispievateľom,
ktorých práce sa objavujú v tomto čísle časopisu Romboid, a svojmu
drahému priateľovi Petrovi Milčákovi za to, že nám túto príležitosť po-
skytol a neúnavne pracoval na jej realizácii. Nielenže toto špeciálne
číslo redigoval, ale podieľal sa aj na preklade viacerých textov. Rád by
som poďakoval aj ostatným, ktorí sa na tomto projekte zúčastnili vrá-
tane prekladateľky z perzštiny – profesorke Zuzane Kříhovej z Karlo-
vej univerzity v Prahe, a prekladateľom z angličtiny Eve Luke, Petrovi
Butkovi a Samuelovi Vahovskému – za ich oddanosť a podporu pri
sprístupnení tohto výberu čitateľom.
Z angličtiny preložil Peter Milčák
Alírezá Ábíz (* 1968), básnik, literárny vedec a prekladateľ. Vyštudoval anglickú literatúru na univerzite Ferdousí v Mašhade a na Teheránskej univerzite, doktorandské štúdium tvorivého písania poézie absolvoval na Newcastle University. V perzštine vydal päť básnických zbierok, výber z jeho poézie v angličtine pod názvom Láskavý vyšetrovateľ vyšiel v roku 2021 vo vydavateľstve Shearsman. V roku 2020 mu v britskom vydavateľstve Bloomsbury vyšla kniha Cenzúra literatúry v postrevolučnom Iráne. Politika a kultúra od roku 1979. Preložil básnické texty R. M. Rilkeho, D. Walcotta či J. Kerouaca. Žije v londýnskom exile, kde vedie dielne tvorivého písania a pôsobí ako prekladateľ a literárny vedec.
12 zobrazení
