Úvod
Významný kanadský literárny vedec Northrop Frye vo svojej knihe Velký kód. Bible a literatura potvrdzuje, že pre západnú kultúrnu tradíciu je kresťanská Biblia veľmi dôležitá, pretože mala na jej kultúru závažný vplyv (Frye 2000, s. 12 – 13). Aj slovenská literatúra sa zaraďuje do západnej kultúry a vplyv Biblie je pre ňu nesporný, a to nielen na staršiu literatúru, ale aj na novú, modernú a súčasnú tvorbu. Pravda, je možné, že súčasná tvorba nadväzuje na biblický/náboženský pretext polemicky, persiflážne, subverzívne či inak problémovo.[1] Ale aj týmto spôsobom sa potvrdzuje dôležitosť pretextu, pretože ide o spôsob vyrovnávania sa s biblickým/náboženským posolstvom.
Aktuálny článok má za cieľ zmapovať v poézii Ľubomíra Feldeka podoby inšpirácie biblickou poetickou knihou Pieseň piesní. Primárne čítanie tvorby tohto autora odhalilo tri druhy nadväzovania na Pieseň piesní: sú to dva cykly v zbierke Poznámky na epos (1980), jedna báseň nazvaná totožne s nadpisom biblickej knihy v zbierke Plakať je krásne(1990) a vlastný preklad knihy nazvanej Šalamúnova Pieseň piesní (2014).
Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.
[1] Tému dokladuje napr. monografia Jany Juhásovej: Litanická forma od avantgardy po súčasnosť či článok Jána Zambora s názvom Žalm a žalmickosť u Ivana Krasku a v slovenskej poézii 20. storočia.
190 zobrazení
(nar. 1970, Prešov) je literárna historička a teoretička. Vyštudovala katolícku teológiu na Teologickej fakulte UK v Bratislave (1991 – 1994) a filozofiu a slovenský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1992 – 1997). Počas doktorandského štúdia bol jej školiacim pracoviskom Ústav slovenskej literatúry SAV v Bratislave (2001 – 2006). Venuje sa najmä výskumu slovenskej katolíckej moderny.