Stať sa laureátom ceny znamená niesť na svojom chrbte časť jej histórie a zároveň prispieť k nej aj svojou čiastkou. Tým sa každá cena stáva priestorom zodpovednosti, pretože ak nebodaj zlyhá niektorá z jej zložiek, zlyháva s ňou aj jej ocenený svet.
Svet takejto ceny tvorí predovšetkým história ceny samotnej, potom vážnosť zástupu jej ocenených laureátov a, prirodzene, skutkov oceňovaného. Nezabúdajme ani na ducha ceny, stanoveného na začiatku jej života, ktorý má z najušľachtilejších snáh ocenených osobností vybudovať pevný základ nespochybniteľných hodnôt, niečo ako malú kultúrnu večnosť.
Nemenej dôležité sú aj ruky, ktoré cenu podávajú. Ján Štrasser ruskú Puškinovu medailu vrátil, pretože sa ukázalo, že rukám, ktoré stáli za významnou cenou, neprekážalo zamiesiť na krutú vojnu na Ukrajine. Naopak, český folkový spevák Jaromír Nohavica si tú istú cenu ponechal s odôvodnením, že ju získal za budovanie porozumenia medzi národmi, nie za vojnové úsilie. Skutočnosť, že na dekréte je podpis vojnového zločinca nepovažoval za podstatný. Na chvíľu tak ožil starý stredoveký spor o morálke kňaza, ktorý pracuje so sviatosťami. Ján Štrasser sa voči zlyhávajúcemu článku oného ocenenia zachoval konzekventne, kým moravskému kolegovi neprekáža dodatočná krv na rukách darcu. Veril spolu so stredovekými konzervatívcami, že ruky darcu nie sú dôležité, ak podávajú cennú vec.
V našom civilizačnom priestore aj odovzdávajúce ruky majú váhu, aj tie sú súčasťou hodnoty uznania. Pre štátne ocenenie z rúk prezidentky Čaputovej to platí excelentne, pretože ona sama je tvorkyňou príbehov v prospech širokého obecenstva. Vysoké štátne vyznamenanie pre Kaliho Kertésza Bagalu je viac ako len vyznamenanie. Je to pripomienka, že obetovať svoj čas, svoje prostriedky, úsilie v prospech domácej literárnej tvorby má svoj zmysel, že zmysluplné úsilie sa nestratí v každodennej všednosti.
Nestratila sa ani tvrdá práca knižného vydavateľa pôvodnej slovenskej literatúry, organizátora literárnych podujatí, knižného editora, pritom zanietenosť v literatúre a kultúre málokedy prináša komfort a pohodlie. Platí to osobitne v krajine, kde čítanie kníh najmä domácich autorov stále nie je celkom v kurze. Onen kurz sa len postupne zviecha a pomaly sa aj mení. Mení sa vďaka nemnohým ľuďom ako je Kali, keď s uvzatosťou ide proti prúdu pohodlia, rezignácie a odovzdania. Zápasiť so slabým záujmom kultúrnych prúdov, so slabou prajnosťou inštitúcií, nehovoriac o úradoch a úradníkoch, ktorí sami seba nevidia v službe literatúry, ale niekde na jej tróne.
Kali patrí k tým výnimočným, ktorí neprišli konzumovať, ale ponúkať ušľachtilú duchovnú potravu. Bez reflektorov, televíznych kamier a bez veľkých slov a silenej medializácie kráča svojou cestou. Tentokrát nám ocenenie pripomenulo, že história ceny, odovzdávajúce ruky a ruky prijímateľa sú v spoločnej zhode. Že ťažké slovenské schodisko, kde každý schod má svoje netušené úskalie, Kali prekonal bez nárokov na slávu a benefity, až sa dostal na miesto nezastupiteľného spolutvorcu slovenského literárneho a kultúrneho priestoru. Vysoké štátne vyznamenanie pre neho a pre jeho vydavateľstvo je nielen uznaním jeho úsilia. Je zároveň aj dobrou správou pre samotné ocenenie, ktoré sa bude môcť pýšiť takýmto nositeľom.
Peter Juščák, Autor je prozaik a predseda Asociácie spisovateľov Slovenska
Oceneným osobnostiam slovenskej literatúry spisovateľovi Stanislavovi Rakúsovi a vydavateľovi Kolomanovi Kertészovi Bagalovi sa budeme venovať aj v novom čísle Romboidu 2/2024, ktoré už onedlho bude v predaji. Jeho obsah nájdete aj na tejto stránk
134 zobrazení
