Od domu U dvoch levov Joža síce vyhnali, no on stade letel ako na krídlach, v eufórii ani nevnímal, ako míňa jednu za druhou viedenské ulice a uličky. Bolo to tak, Jožo sa zamiloval. Zasiahlo ho to ako blesk z čistého neba, takže na nič iné nemyslel, a už vôbec nie na to, že je klerik a má byť kňazom. Už-už by bol začal o svojej novej láske snívať, no spomenul si na Fraňovu prosbu. Má predsa v Krowotendörfli doručiť lajstro! Ihneď zmenil smer. Nešiel naspäť k Pázmaneu, ale zamieril tam, kde, ako si pamätal, ležala malá slovenská osadôčka, v ktorej už raz bol. Nesníval, ale cestou si aj tak vybavoval podrobnosti všetkých zážitkov, ktoré mu priniesol dnešný deň. Keď bude zážitkov veľa, môže sa pustiť do písania knihy. Krásna Viedenčanka s liliputánom, ktorú dnes prenasledoval, akoby už do jeho knihy vstupovala, bude jej hlavnou postavou! Už z diaľky uvidel nízke domčeky s drevenými šopami, dvormi a záhradami. Vonku pred domcami sa hrali skromne oblečené detváky s handrovou loptou. Ani jedno z nich nevedelo odpovedať na otázku, kde bývajú Fraňovi príbuzní. Našťastie sa odkiaľsi vyrojili dospelí a Jožovi ukázali, do ktorého domu sa vybrať. A jeden muž, Slovinec s jasným pohľadom belasých očí, sa Joža spýtal, či je z Pázmaňovho kolégia, lebo tam vraj študuje jeho najmladší brat. Povedal mu, nech sa uňho zastaví, keď pôjde od Fraňovcov, chcel bratovi poslať nejaké ovocie. No aj Fraňovi príbuzní Joža nabalili, takže to vyzeralo, že naspäť pôjde naložený ako somár. S plným mechom na jednom i druhom pleci zabočil do krátkej uličky. Z najkrajnejšieho domu vyšli ľudia, hovorili po slovensky. Zhŕkli sa okolo pána v parochni a elegantnom kabátci, ktorý im niečo vykladal. Obďaleč fŕkali kone zapriahnuté do panského koča.

Jožo zastal a počúval. Pán pozrel naňho, všimol si, že im rozumie. S úsmevom vykročil z hlúčika k Jožovi a prihovoril sa mu, ale v nemčine:

„A vy čo toho toľko vlečiete, pán klerik?“ 

 204 zobrazení