Čo sme písali v roku 1966

JOZEF BŽOCH
Príspevok k rúcaniu modiel

Literárneho tovaru je dnes u nás toľko ako v dobrej samoobsluhe. Neustále rastúce množstvo popísaných strán by mohlo byť dôvodom k spokojnosti, teda k mlčaniu, ktoré je jedným z jej zákonitých dôsledkov. A skutočne, takéhoto mlčania okolo celej literatúry je oveľa viac než kritických hlasov, preto by sa zdala oprávnená domnienka, že ide o výraz spokojnosti. Lenže mlčanie môže mať aj inú príčinu než iba spokojnosť. Môže napríklad maskovať averziu, nech by už bola akéhokoľvek pôvodu a druhu. Alebo presýtenosť súčasnou literatúrou a z nej pochodiaci nezáujem. Alebo neschopnosť porozumieť všetkým variantom dnešného stavu v beletristike. Alebo pocit zbytočne vynakladanej energie, ktorú literatúra nevracia kritike v podobe nového poznania, prípadne vzrušenia. Alebo – naostatok – zdvorilosť, ktorá prikazuje, aby sa nehovorilo o kráľovej nahote. 

Je, zdá sa, načase prelomiť toto mlčanie, ktoré výdatne prispieva k tvorbe mýtov, znemožňujúcich nájsť pravdu o súčasnej literatúre. No keďže pravda o literatúre je príliš vysoký a tak isto abstraktný cieľ, pokúsim sa aspoň o definíciu určitých nie príliš lichotivých poznatkov, aké si človek nevdojak zhromažďuje pri čítaní dnešnej slovesnej hyperprodukcie.

Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.

Mám predplatné, chcem sa prihlásiť

 166 zobrazení