„Buďmo!“

Zdvihli sa ruky našich ukrajinských hostiteľov s plnými pohárikmi svetložltej pálenky. Aj naše sa k nim pridali so slovenským „Na zdravie!“

Domáci pán Roman nám pri nalievaní sľuboval, že pálenka je lahodná a sladká medovucha z dvojročného medu.

„Určite bude dobrá, lebo vtedy včely ešte nevedeli, že bude vojna. Aj keď včely vedia viac ako my ľudia. Nikto nečakal, že sa to stane. No nič, pripime si pálenkou z mierových čias na mier! Buďmo!”

Štrngli sme pohármi o seba a na jeden dúšok vypili. Tváre mojich priateľov očerveneli, potom zbledli. Najprekvapenejší bol výraz nášho hostiteľa Romana. 

„Ej, bliacha, to chrenovucha. Pálenka z chrenu. No zamenili sa mi fľašky. Vybáčte mene.“

Kým som položila pohárik na stôl, zadržiavala som dych. Bála som sa, že keď vydýchnem, spálim plameňom krásny interiér obývačky Romana a Lily z Ľvova. 

 200 zobrazení