S Milanom Hamadom som sa poznal. Niekedy na začiatku 80. rokov nás zoznámil literárny vedec Peter Liba, ktorého mladým kolegom na Pedagogickej fakulte v Nitre som vtedy bol.
Pamätám sa, že to bolo v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave na dajakej výstave. Už si nespomínam, na akej, ale musela sa týkať literatúry alebo umenia, keď sme na nej boli. Pravda, stretali sme sa iba na literárnych podujatiach. Už neviem, kedy presne a kde som sa odvážil darovať Milanovi Hamadovi moju zbierku poviedok Muchy (v treťom roku okupácie), ktorá vyšla v roku 2013. Zakrátko na to mi pošta doručila balíček, ktorý obsahoval štyri knihy rovnakého formátu – tri zväzky jeho Kritických komentárov a jeden podstatne tenší zväzok rozhovorov s názvom Odpovede. Všetko nesmierne zaujímavé a múdre čítanie, ktoré okrem iného svedčí o obrovskej Hamadovej erudícii, rozhľade a schopnosti vidieť veci presne a trefne ich pomenovať. Ku knižkám bol priložený krátky list. Nie je datovaný, avšak venovanie, ktoré mám vpísané v prvej knihe, má dátum 21. marca 2014. Asi v ten deň vznikol aj list. Ponúkam ho ako zaujímavosť čitateľom Romboidu s poznámkou, že jeho autor sa v ňom dopustil malého omylu: prvý zväzok jeho Kritických komentárov nevyšiel v roku 2012, ale o rok skôr (aspoň tak to uvádza tiráž).
IGOR HOCHEL
Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.
314 zobrazení
