BRATISLAVANÁSMIMO NÁS (III.): Po stopách slovenských nadrealistov

V druhej polovici tridsiatych rokov 20. storočia sa na Slovensku sformovalo generačné hnutie nadrealizmu. Išlo o zoskupenie mladých básnikov (Ján Brezina, Pavel Bunčák, Július Lenko, Rudolf Fabry, Ján Rak, Vladimír Reisel, Štefan Žáry) a literárnych teoretikov (Mikuláš Bakoš, Michal Považan, Klement Šimončič), ktorí sa stotožnili s avantgardnými tendenciami vtedajšieho európskeho umenia a v nadväznosti na ne rozvíjali vlastný umelecký program. Viaceré okolnosti spôsobili, že centrom ich aktivít, ako aj priateľských stretnutí sa stala Bratislava, v tom čase sa rýchlo rozvíjajúce mesto s osobitým stredoeurópskym rázom. Postupne  budeme čitateľom Romboidu približovať lokality, kde sa zdržiavali. Pôjde prevažne o kaviarne a vinárne, ale nevynecháme ani ateliéry spriatelených výtvarníkov, miesta verejných vystúpení, kiná, kníhkupectvá, redakcie, vysokoškolské internáty, súkromné byty alebo miesta spoločných potuliek. Azda aj takto prispejeme k dôkladnejšiemu poznaniu ich diela a okolností, za akých vznikalo.

Kaviareň Grand
(Námestie Slovenského národného povstania, Staré mesto)

Predstavitelia slovenského nadrealizmu navštevovali v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia viacero bratislavských kaviarní, no len máloktorú z nich obľubovali tak ako kaviareň Grand cafe. Za jej prednosti považovali štýl zariadenia, polohu v centre mesta, ako aj výborný výhľad na okolité prostredie. Kaviareň sa nachádzala na prvom poschodí obchodného a obytného domu Manderla, známeho aj pod ľudovým označením Manderlák, ktorý sa hneď po svojej výstavbe v polovici tridsiatych rokov začlenil medzi hlavné dominanty Bratislavy. 

Zo spomienok nadrealistov sa dozvedáme, že kaviareň Grand cafe – alebo len skrátene Grand – začali pravidelne navštevovať od jari 1940. Predtým chodievali častejšie do kaviarne Metropol, ktorá sa nachádzala v nárožnom dome medzi Špitálskou a Mickiewiczovou ulicou, ale potom už len sporadicky a viac-menej náhodne. Jednu chýrnu kaviareň nahradili druhou.

„V zornom uhle môjho najintenzívnejšieho kaviarenského účinkovania výrazne pableskuje kaviareň Grand, ktorá sa stala stálym domovom niekdajšej avantgardy, skupiny nadrealistov. Za jej boxami vyvrelo množstvo myšlienok, súbojov, súladov, zrodili sa nápady, spoločné almanachy, jednotlivé zbierky. V susedstve surrealistov zaujali dvojstôl miešanci stavovských všehochutí; výtvarníci, spisovatelia, prekladatelia a publicisti, ako aj zablúdilci z Luxoru, kde strmel vtedajší slovenský Parnas na čele so Smrekom, vládcom Elánu, Komornej knižnice…“
Štefan Žáry: Spanilej múzy osídla a vnady alebo Malé literárne múzeum (2001)

Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.

Mám predplatné, chcem sa prihlásiť

 204 zobrazení