V druhej polovici tridsiatych rokov 20. storočia sa na Slovensku sformovalo generačné hnutie nadrealizmu. Išlo o zoskupenie mladých básnikov (Ján Brezina, Pavel Bunčák, Július Lenko, Rudolf Fabry, Ján Rak, Vladimír Reisel, Štefan Žáry) a literárnych teoretikov (Mikuláš Bakoš, Michal Považan, Klement Šimončič), ktorí sa stotožnili s avantgardnými tendenciami vtedajšieho európskeho umenia a v nadväznosti na ne rozvíjali vlastný umelecký program. Viaceré okolnosti spôsobili, že centrom ich aktivít, ako aj priateľských stretnutí sa stala Bratislava, v tom čase sa rýchlo rozvíjajúce mesto s osobitým stredoeurópskym rázom. Postupne a podľa možností čo najpravidelnejšie budeme čitateľom Romboidu približovať lokality, kde sa zdržiavali. Prevažne pôjde o kaviarne a vinárne, ale nevynecháme ani ateliéry spriatelených výtvarníkov, miesta verejných vystúpení, kiná, kníhkupectvá, redakcie, vysokoškolské internáty, súkromné byty alebo miesta spoločných potuliek. Azda aj takto prispejeme k dôkladnejšiemu poznaniu ich diela a okolností, za akých vznikalo.

Univerzitný internát Lafranconi

(Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu, Staré Mesto)

Predstavitelia slovenského nadrealizmu pochádzali z rôznych regiónov Slovenska. Napríklad J. Brezina a J. Lenko boli rodáci z Liptova, V. Reisel z Hornej Nitry a Š. Žáry z Horehronia. Hlavným dôvodom, prečo sa väčšina z nich odsťahovala neskôr do Bratislavy, boli univerzitné štúdiá. Práve to ich aj priviedlo na internát Lafranconi, ktorý sa stal po svojom dobudovaní na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia najväčším ubytovacím zariadením v meste a zároveň jednou z najvýznamnejších funkcionalistických stavieb v medzivojnovom Československu.

Spomedzi členov hnutia sa ako prví ubytovali na internáte M. Bakoš, J. Lenko a K. Šimončič, bolo to však ešte v čase, keď hnutie neexistovalo. Na internát prišli medzi rokmi 1932 až 1935. Keď sa už nadrealizmus začal v druhej polovici tridsiatych rokov formovať, medzi ubytovanými pribudli J. Brezina, V. Reisel a Š. Žáry. Poslední dvaja menovaní dokonca bývali jeden rok spoločne. Z členov hnutia sa obyvateľmi internátu nikdy nestali P. Bunčák, R. Fabry a J. Rak, no ani im nebolo toto prostredie neznáme, keďže tam pravidelne chodievali na návštevy.

 200 zobrazení