Garažové Libertango

Jelena sa vo vchodových dverách otočila a zakývala mu na pozdrav. Usmial sa a zodvihol ruku. Ale nezaradil rýchlosť a nevyrazil do tmavého večera. Pozoroval vysvietené okná sídliska. Za každým oknom sa odohrával nejaký jedinečný príbeh. Tisíce ľudských osudov. A každý výnimočný. Koľko predstáv a koľko snov. Koľko sklamaní a koľko radosti. Láskavé dotyky aj vášnivé hádky. 

Mal zvláštny pocit. Akoby sa medzi nimi zmenilo niečo zásadné. Niektoré vety by sa asi nikdy nemali vysloviť nahlas. A prečo by sa s ňou vlastne nemohol pomilovať? Len tak nezáväzne a priateľsky. Nemusí to byť vždy len láska. Špeciálne v jeho veku. Chápe to. Nie je puritán. Ale predsa… Zacítil v sebe vesmírny smútok. Už dávno sa necítil tak mizerne. Starnúci muž v zánovnom aute v strede obrovského státisícového sídliska.

Pri plote jeho domu sedeli na obrubníku Amirah a Záhir. Deti, prikryté ľahkými dekami, ležali na batohoch a spali. Michal Kahn vôbec nechápal, čo sa stalo. Ako sa sem dostali? Veď už mali byť niekde v Nemecku. Sasha znovu zlyhal? Nedvíha telefón a neodpovedá na textové správy? Záhir zbadal prichádzajúce auto a postavil sa. Amirah rezignovane zdvihla hlavu, ktorú si držala medzi rukami. Nikdy nezabudne na jej unavené oči. Michal otvoril garážovú bránu a vošiel dnu.

Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.

Mám predplatné, chcem sa prihlásiť

 300 zobrazení