Stojíš bezradne pred plotom

a tvoje družky za ním stúpajú k nebu

Naozaj túžiš po takej poteche?

Hoci ti chýba konár a nerodíš ovocie

si silnejšia než materinský pud

Do tvojho tieňa sa pred páľavou ukryli vtáčatá

trávy ťahá k miazge čo ti prúdi telom

ba aj zemi sa žiada z teba napiť

Môžeš sa im zdôveriť a vyplakať

vo svojom ženskom príbytku

kde odjakživa všetko žije

a práve chýbajúca stopa mu dáva zmysel

Neobzri sa za seba

nebo visí tak nízko

že sa spod neho nevyhrabú kamene

Starý poriadok v novom rúchu

sa jeho zanietencom vymkol z rúk

skôr než po ňom siahli

I chcieť je pekná vlastnosť

rozhadzuje rukami ako neplavec

keď ho sotia do hlbokej vody

Každý si je sám strojcom šťastia

a tak nad vstupnú bránu dali nápis:

ak ťa zabije choroba

na vine je tvoja neschopnosť prekonať ju

Sú chvíle do ktorých nezapadá nijaký kľúč

Ani rana ktorú otvára nádor

nemôže spievať

Zostaň celá od hliny

nevinná i krásna

tvoje družky priveľmi uverili prísľubu šťastia

Neobzri sa za seba

perla zakliata na kameň

pretože ty jedna z mála

bdieš na odvrátenej strane sveta

ešte i vtedy keď prídeš o syna

Za plotom sa znova vlečú nahí pod sprchy

aby sa umyli a stúpali k nebu

Tentoraz po jednom a bez svedkov

aby podozrenie padlo na lýru

akú jedine v tebe možno milovať

zatiaľ čo od brány

ktorou nik neprejde ušľachtilý

zaznieva najpodlejšia hudba

 204 zobrazení