BRATISLAVANÁSMIMO NÁS (VI.): Po stopách slovenských nadrealistov

V druhej polovici tridsiatych rokov 20. storočia sa na Slovensku sformovalo generačné hnutie nadrealizmu. Išlo o zoskupenie mladých básnikov (Ján Brezina, Pavel Bunčák, Július Lenko, Rudolf Fabry, Ján Rak, Vladimír Reisel, Štefan Žáry) a literárnych teoretikov (Mikuláš Bakoš, Michal Považan, Klement Šimončič), ktorí sa stotožnili s avantgardnými tendenciami vtedajšieho európskeho umenia a v nadväznosti na ne rozvíjali vlastný umelecký program. Viaceré okolnosti spôsobili, že centrom ich aktivít, ako aj priateľských stretnutí sa stala Bratislava, v tom čase rýchlo napredujúce mesto s osobitým stredoeurópskym charakterom. Čitateľom Romboidu postupne priblížime lokality, kde sa zdržiavali. Pôjde najmä o kaviarne a vinárne, ale nevynecháme ani ateliéry spriatelených výtvarníkov, miesta verejných vystúpení, kiná, kníhkupectvá, redakcie, vysokoškolské internáty, súkromné byty alebo miesta spoločných potuliek. Takto azda prispejeme k dôkladnejšiemu poznaniu ich diela a okolností, za akých vznikalo.

Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
(Šafárikovo námestie, Staré Mesto)

Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave bola jednou z jej prvých fakúlt a vôbec prvou fakultou svojho druhu na Slovensku. Vznikla v roku 1921 s cieľom rozvinúť spoločenský, ako aj kultúrny a vedecký život v krajine. Odborná verejnosť sa dnes zhoduje v názore, že tento cieľ sa jej darilo úspešne plniť už krátko po založení.

Študentmi tejto fakulty sa v tridsiatych rokoch stali aj viacerí predstavitelia nadrealizmu. Ešte pred sformovaním hnutia tam prišli študovať jeho budúci teoretici M. Bakoš a K. Šimončič, ktorí sa dobre poznali už z trnavského gymnázia. Obaja sa stali študentmi fakulty v roku 1933, ďalší pribudli až následne – najskôr to boli J. Lenko a M. Považan, potom prišli J. Brezina a P. Bunčák a na konci tridsiatych rokov sa pridali ešte V. Reisel a Š. Žáry. Z predstaviteľov nadrealizmu neštudovali na fakulte len R. Fabry a J. Rak.

 76 zobrazení