P. G. Hlbina a slovenská katolícka moderna

Peter Tollarovič: Pavol Gašparovič Hlbina a slovenská katolícka moderna
Bratislava, PostScriptum, 2023.

Keď v roku 1991 bola vydaná publikácia Biele miesta v slovenskej literatúre z pera Jozefa Hvišča a kolektívu autorov, intenciou tvorcov bola aj iniciatívna funkcia s cieľom „vytvoriť odrazový bod k budúcim publikáciám“, ktoré by mali odstrániť biele a deformované miesta v slovenskej literatúre (s. 8). S odstupom približne tridsiatich rokov môžeme konštatovať, že aj autorom katolíckej moderny – jednotlivo i spoločne – sa odvtedy ušlo pozornosti literárnej vedy. Zorganizovali sa konferencie, vydali zborníky, časopisecké články, monografie, súborné diela, zostavili sa personálne bibliografie… Aj keď túto prácu nemožno považovať za ukončenú, predsa hodnotných a neprehliadnuteľných „odrazových mostíkov“ je už viacero. No nie pri všetkých autoroch rovnako.  

Jedným z prehliadaných a nespracovaných autorov bol doteraz Pavol Gašparovič Hlbina. Aj keď literárni vedci uznali jeho iniciatívnu rolu v literárnom pohybe celej skupiny autorov katolíckej moderny (napr. Milan Hamada  ho vedľa Dilonga považuje za zakladateľa katolíckej moderny (Hamada 2008, s. 631); Július Pašteka uvádza, že inicioval zrod tejto literárnej skupiny (Pašteka 2002, s. 138), predsa doteraz nevyšlo žiadne súborné dielo z jeho literárnohistoricky dôležitých zbierok poézie a nebol spracovaný ani monograficky. Iste v tom zohral dôležitú úlohu fakt, že „po roku 1948 ako jediný spomedzi príslušníkov katolíckej moderny sa prispôsobil požiadavkám socialistického režimu“ (Pašteka, 2002, s. 139). Niet divu, že sa úlohy spracovať jeho básnickú tvorbu a kultúrnu činnosť podujal mladý literárny vedec, ktorý už vyrastal v atmosfére po Novembri 1989, a teda už záťaž socialistického realizmu nezažil a preto sa od nej nemusel oslobodzovať. To neznamená, že by tento Hlbinov postoj bagatelizoval alebo schvaľoval, prípadne prehliadal, veď celkom jednoznačne oddelil literárne hodnotnú tvorbu od tej propagandistickej (s. 149). Tým si vymedzil aj svoj vlastný literárnohistorický zámer: „predmetom nášho výskumu je tvorba (P. G. Hlbinu – doplnila E. P.) tridsiatych rokov“ (s. 7). 

Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.

Mám predplatné, chcem sa prihlásiť

 178 zobrazení