Wojciech Pestka
Je to iba sen

„Bože, aká som bezradná, čo sa len stalo s mojím životom,“ rozmýšľala o tom každý deň, len čo sa zobudila. Nepokoj sa zjavil v poslednej fáze sna, keď nebo začína popolavieť, podobal sa na ledva znateľný zvuk. Ten vzdialený zvuk napĺňal izbu ako voda, najprv podlahu, každú minútu ho bolo čoraz viac. Jeho úroveň rástla, už siahal po dosku stola, po lampu, ktorá visela zo stropu, zvuk napĺňal všetko, v istú chvíľu ho bolo tak veľa, že vybuchol, jej pocity sa však pod tlakom paniky začali strácať, začal sa jej zmocňovať paralyzujúci strach.

„To smrť sa tak blízko prechádza,“ taká myšlienka sa zjavila, keď nepokoj dosiahol kritický bod a vyvolal náhly kŕč všetkých svalov. Vtedy sa jej chcelo kričať, lenže strach bol silnejší, stisol jej hrdlo. Zdalo sa jej, že sa zrazu pred ňou otvára priepasť, do ktorej padá, zúfalo mávajúc rukami a beznádejne hľadajúc oporný bod.

 282 zobrazení

Ivan Jackanin

(nar. 1950, Rešov) vstúpil do literárneho diania začiatkom 80. rokov, keď uverejnil prvé poviedky v kolektívnom zborníku Mladé víno

(Molode vyno, 1982) a začal publikovať v ukrajinských časopisoch Družno vpered a Dukľa. Po piatich rokoch knižne debutoval zbierkou poviedok Trvalé bydlisko (Misce prožyvańia, 1987). Okrem vlastnej literárnej činnosti sa zaoberá aj umeleckým prekladom. Je autorom Čítanky k slovensko-ukrajinským literárnym vzťahom pre 1. – 4. ročník stredných škôl. Aktívne sa venuje šíreniu slovenskej literatúry na Ukrajine a ukrajinskej duchovnej kultúry na Slovensku.