Nezostať tu so sebou

+++
Toto ja je zdrojom myslenia. Ktoré
vytvára tvoj svet. V ňom si práve
myslíš, že píšeš. Túto vetu.
Ktorá odznie ako veta, ako všetky
vety. Na ktorých nezáleží.
V tomto svete. Ktorý vytvára
myslenie. V jeho zdroji, na ktorom
– nevedno prečo – stále trváš.

+++
Samote sa brániš čoraz menej.
Je iba stavom mysle. Nedozerný
priestor, ktorý je tu. Ustavične
prítomný.

+++
Tu v indických trópoch ti
vždy spomalí myseľ. Možno
iba oťažie a otupie, ako keď sa
spadnutý list mangovníka skrúti
do tvaru opustenej kukly.
A možno sa nevdojak
približuješ k tomu, čo
naozaj znamená byť tichý.

+++
Vyznieva to ako paradox:
smerovať k bodu, v ktorom
myslieť znamená
klamať sa.

+++
Ten stav mysle, z ktorého
dávaš požehnanie každému
a každej, ktorí idú oproti,
ten stav mysle nepríde
hocikedy a nie je len tak.

+++
V spisoch niektorých cirkevných
otcov sa nachádza učenie o
apokatastasis a to je učenie o
konečnom vyslobodení všetkých
bytostí a tomu veríš, pretože
inak to celé nedáva zmysel.

+++
Som taký a taký je projekcia,
ktorá stačí na to, aby si trpel.

+++
Ktosi ti povedal, že
ticho je prvým jazykom
Boha. Ako by existoval
aj druhý…

+++
Spomenieš si na toho či na tú,
rád by si v ich prítomnosti znova pobudol,
hoci aj bez slova a pritom tú či toho
už možno nikdy nestretneš; iba ak v mieste,
ktoré v hĺbke seba občas nahmatáš,
iba ak v mieste, v ktorom sa stretávaš
so všetkými.

+++
Dlho do noci sedávaš na streche hotela.
Páľavu dňa tu tíši mierny vánok, ťažké krídla
kaloňov zavše pretnú tmu a dolu z mestských
ampliónov k tebe dolieha tiché, nevtieravé
Óm Namo Šivája. Ako tlkot srdca neznámej
veľkej bytosti. Ako vesmírny poriadok, v ktorom
je každá vec na svojom mieste. Nie si vyznavačom
védanty o nič viac ako učenia Buddhu či Krista,
jednoducho v tebe iba silnie pocit, že život
by mohol mať zmysel.

+++
Keď si vystačíš bez sebaobrazu,
bude hotovo.

+++
Vykročíš doprava, potom doľava.
Hľadáš krok žiadaným smerom. Vidieť
každého ako samého seba. Napríklad.

+++
Tešíš sa relatívnemu zdraviu, máš
strechu nad hlavou, pokrm aj pitie,
máš teplú sprchu. Ak je napriek tomu
problém, prijmi triezvy predpoklad, že ti jebe.
Nejakým spôsobom. Povedzme, tebe vlastným.

+++
Ako nahý s nahým, ako nič s ničím. Tak
máš stretnúť toho, o ktorom pochybuješ; tak
máš stretnúť toho, ktorým, ako veríš, si.

+++
Nestaraj sa o to, ani o to. O toho, ani o tú.
Každý koncept je chyba v programe. Aj sloboda
stratí obsah, ak v tom nebudeš.

Robert Bielik (* 1963) básnik a výtvarník. Vydal cestopisné eseje Gompa – kláštorný denník (2000), Sansília (2006), Zanzibar (2011) a básnické zbierky Splny na inom nebi (1991), Rehoľa márnomyselných bratov (1992), Prenášanie grálu (1996), Mandragora (1997), Mesačný brat (1999), Vlčí ruženec (2002), Akoby niekto nahlas mlčal (2012), Zorné pole tmy (2020).

 471 zobrazení