Na okraj jedného stretnutia s iránskou literatúrou
V neskorú jeseň 1993 som sa v anglickom Leedsi zoznámil
s Pavlom Theinerom, zakladateľom a vedúcim Česko-slo-
venského kultúrneho centra, keďže som sa vďaka vydaniu
antológie súčasnej slovenskej poézie Not Waiting for Miracles
ocitol na dňoch slovenskej kultúry, ktoré toto centrum zara-
dilo do programu. Dôležité stretnutia nebývajú náhodné, aj
keď ich význam sa ukazuje a potvrdzuje až s istým, niekedy aj
dlhším časovým odstupom. Neskôr ma Pavel Theiner zaviedol
do londýnskeho bytu Philipa Spendera, kde mi Philip s man-
želkou ako svoje rodinné cennosti ukázali zbierku samizdatov
z bývalého východného bloku a ZSSR. Spender totiž istý čas
pracoval s Pavlovým otcom Jiřím (Georgeom) Theinerom,
významným prekladateľom z češtiny a slovenčiny, v londýn-
skej redakcii časopisu Index on Censorship, časopisu, ktorý bol
založený v roku 1972 na obranu slobody prejavu a slova (aj
toho umeleckého).
Po návrate do Česka vytvoril Pavel v roku 2011 cenu po-
menovanú po svojom otcovi a určenú prekladateľom, ktorí
významným spôsobom popularizovali českú literatúru v za-
hraničí. Od roku 2020 sa zameranie ceny zmenilo a začala
sa udeľovať osobnostiam, ktoré sa angažujú v boji za ľudské
práva a slobodu prejavu. Vďaka tomuto zameraniu a starost-
livo budovaným kontaktom sa navyše Theinerovi darí pozývať
do Prahy zaujímavých spisovateľov a novinárov, ktorí aj pre
možnosť slobodne tvoriť pôsobia v exile, alebo pre svoju prácu
žijú v neustálom ohrození v domovských krajinách.
Keď v októbri 2023 pricestoval na autorské čítanie do Pra-
hy iránsky básnik Alírezá Ábíz žijúci v londýnskom exile,
podarilo sa nám s Pavlom jeho pobyt predĺžiť a usporiadali
sme s ním ešte dve podujatia – v Levoči a v Košiciach. Alírezu
na Slovensku sprevádzala aj jeho prekladateľka do češtiny
Zuzana Kříhová, ktorá okrem prekladania vyučuje perzštinu
a perzskú literatúru na Karlovej univerzite v Prahe. Bol to pre
mňa prvý živý kontakt s iránskou literatúrou, ten dovtedaj-
ší tvorilo hlavne čítanie štvorverší Omara Chajjáma z kni-
hy Túžba je vták, čo nie je v tvojej sieti (Editions Ryba, 2006).
V rozhovoroch s Alírezom o literatúre sme sa nijako nemohli vyhnúť téme
cenzúry a prenasledovania iránskych spisovateľov
a všeobecne umelcov, keďže v roku 2021 vydal v Londýne
zásadnú publikáciu zameranú na túto problematiku
s názvom Cenzúra literatúry v postrevolučnom Iráne.
Politika a kultúra od roku 1979 (I. B. Tauris, Blooms
bury Publishing). A keď sme sa v redakcii Romboidu
rozhodli venovať sa v sérii príspevkov téme slobody
slova, nemohli sme situáciu iránskej literatúry nijako
obísť. Po textoch, ktoré priniesli informácie o časopise
Index on Censorship (Romboid 3/2025), po bloku bielorus
kej literatúry po roku 2020 (Romboid 4/2025) a štúdii venovanej výročiu knižnice a archívu česko-slovenského samizdatu Libri prohibiti v Prahe (Romboid 1/2026), vám v tomto čísle prinášame súbor textov predsta-
vujúcich súčasnú iránsku poéziu a prózu i pomerne podrobnú
informáciu o mechanizmoch a fungovaní iránskej cenzúry
z už spomínanej knihy A. Ábíza.
Usilovali sme sa pripraviť rozsiahly výber textov, ktorý
ponúka okrem iného tvorbu štrnástich poetiek a básnikov
a dvoch prozaikov. Aj preto zaberá takmer celý priestor tohto
čísla časopisu a stránky venované slovenskej literatúre sme
zúžili na minimum. Jednou z ťažkostí, ktorú sme pri príprave
tohto súboru museli prekonať, bola skutočnosť, že na Sloven-
sku nemáme (alebo sme ho aj napriek nášmu úsiliu nenašli)
ani jedného prekladateľa beletrie z perzštiny. Pri prekladoch
z tohto jazyka sme si teda pomohli prekladmi do češtiny.
Oslovili sme iránistku a prekladateľku Zuzanu Kříhovú, ktorá
je spolu s Alírezom Ábízom zároveň spoluzostavovateľkou
tohto výberu. Preklady do slovenčiny zasa tvoria texty, ktoré
napísali iránski autori v angličtine, resp. si ich sami z perzšti-
ny do angličtiny preložili. V mnohých prípadoch ide o básne
z antológie Žena, život, sloboda. Básne pre iránsku revolúciu
(Guernica Editions, 2025), ktorú zostavili iránska poetka žijúca
v torontskom azyle Bánú Zan a editor Cy Strom. S Bánú sme
sa pred rokom stretli v Toronte na podujatí Šab-e še´r (Noc
poézie). Tento večer poézie pre knižne publikujúcich básnikov
i menej známych autorov je súčasťou pravidelnej série čítaní,
ktorú založila pred štrnástimi rokmi a vedie ju dodnes. Básne
zhromaždené v antológii sú jednou z mnohých reakcií na de-
saťročia trvajúci zápas iránskych žien o základné práva a vy-
jadrením ich vzdoru proti nespravodlivosti a násiliu zo strany
iránskeho štátu. V jej najlepších básňach sa spája energia
protestu a odporu s energiou krásnej literatúry.
Ako všetci dobre vieme, sloboda slova je konkrétnou
hodnotou, o ktorú je potrebné neustále zápasiť. Niekedy sa
tento zápas odohráva na verejnosti, inokedy v tichu písania,
prekladania, vydávania alebo uchovávania textov, ktoré by
iní najradšej umlčali. Literatúra sama osebe možno nedoká-
že zastaviť cenzúru ani odstrániť násilie. Určite však dokáže
zachovať hlas človeka v situácii, keď mu je odopierané právo
hovoriť, a môže vytvárať spoločenstvo medzi ľuďmi, ktorí by
sa inak nikdy nestretli. Aj toto číslo Romboidu chce byť ta-
kým priestorom stretnutia. Prináša hlasy iránskych autoriek
a autorov slovenským čitateľom nielen ako svedectvo o kon-
krétnej politickej a spoločenskej situácii, ale predovšetkým
ako živú literatúru, ktorá má svoju vlastnú estetickú a ľudskú
hodnotu.
Peter Milčák
14 zobrazení
