Z Romboidu 3/2025

Recenzná rubrika tretieho čísla sa venuje knihám, ktoré rôznymi spôsobmi zachytávajú minulosť i súčasnosť – prostredníctvom prózy, poézie, komiksu či literárnovednej monografie. Kritici a kritičky sledujú, ako sa v knihách pracuje s pamäťou, identitou, queer
skúsenosťou, outsiderstvom, prírodou či spoločenskými konfliktmi. Úryvky z recenzií naznačujú šírku tematizovaných problémov, ale tiež rôznorodosť čítania a prístupov k textu.

Katarína Labudová o knihe Starébaby v lese (Margaret Atwood):

Atwood sa v zbierke Staré baby v lese venuje zložitým témam dehumanizácie, redukcie tela a starnutia, ale robí tak s ľahkosťou a humorom. Jej prístup ponúka hĺbkovú reflexiu vzťahu medzi ľuďmi i človekom a prírodou. Kniha je kondenzovanou verziou Atwoodovej písania: hravý humor, trošku nostalgie, ale aj radosti z dlhoročných priateľstiev. Texty sú nielen o odvahe prežiť, ale v každej poviedke zaznieva trochu rezignovaná a satirická ekokritika typická pre kanadskú spisovateľku.

Em Mikšík o knihe Paní les (Jakub Racek):

V realite subjekt, samozrejme, ukotvujú aj reálie – prírodný svet, v ktorom sa pohybuje, nie je vyfantazírovaným, idylickým miestom, je súčasťou nášho komplikovaného sveta, čo nám Racek pripomína práve prostredníctvom aspektov súčasnosti. Paní les teda nie je výrazom „new new age“ spirituality, v čase permanentného trepania sa ľudí v sieti internetu hlásajúcej (akosi falošné) „odstrihni sa a choď do prírody“, nie je formou eskapizmu, je skôr priestorom na vydýchnutie a zotavenie. Tu sa môžeme dať dokopy, aby sme dokázali čeliť všetkému, čomu potrebujeme čeliť, tu je miesto s potenciálom nás v tomto agresívne fragmentarizovanom svete aspoň trochu sceliť.

Peter Karpinský o komikse Veľká vzdialenosť (Marek Hudec, Eduard Klena):

Neslobode a cenzúre v Číne autor venuje pomerne veľký priestor, no vo vzťahu ku queer téme sa napríklad vôbec nespomína homofóbia, ktorá je v čínskej, slovenskej, ale aj švédskej spoločnosti neustále prítomná. Hudec sa týmto spoločensko-politickým problémom v komikse zaoberá len okrajovo, […] Nazdával by som sa, že v prvom slovenskom queer komikse bude výraznejšie tematizovaný aj problém homofóbie, o to viac, že napr. Hudecova publicistická kniha Spúšť (Absynt 2024) sa venuje práve atentátu pred klubom Tepláreň.

Boris Mihalkovič o knihe Zápisník koloniálnych spomienok (Isabela Figueiredo):

Oba momenty: pocit istej viny za detskú zvedavosť, ktorá autorku nútila všímať si veci, ktoré si iní nevšímali alebo si ich vysvetľovali inak, a zároveň skúsenosť s osobnou pamäťou, ktorá sa od detstva formovala, brúsila, až dozrela na pamäť dospelej ženy, sa prelínajú celým dielom. Autorka sa k napísaniu knihy odhodlala až po dlhých rokoch, keď v nej táto skúsenosť dostatočne dozrela.

Nina Podmanická o knihe Sekať dobrotu (Václav Kostelanski):

Próza svojím tempom pripomína dlhý podvečer v krčme, počas ktorého sa niekto snaží sprostredkovať spoločníkom synopsu nedávno pozretého filmu. V prvej polovici rozprávania, kým je aj rozprávač ešte celkom svieži, spomína predovšetkým na uzavreté krátke humorné scény, v druhej polovici, aj vplyvom zvyšujúcej sa ťažoby večera, ho už zaujíma skôr nadávanie na nespravodlivú dobu, prehnitý systém a opisovanie bitkárskych scén.

Dalfar o knihe Pestovať bonsaj (Ľuboš Bendzák):

Bendzák sa nikde vo svojich básňach za outsidera neoznačuje, a predsa prostredníctvom nich svoje outsiderstvo plnohodnotne a autenticky vyjadruje. Takáto pozícia vie ľahko skĺznuť do romantického gesta víťazne predvádzajúceho svoje prehry, do pózy nepochopeného a neuznaného básnika, prípadne do útechy posledných, ktorí predsa nakoniec budú prví. Zbierka Pestovať bonsaj je však dôsledne zbavená podobnej štylizácie či sebaľútosti.

Jana Pátková o knihe Brazília Petra Suchanského. Medzi dobrodružným románom a cestopisom (Tomáš Horváth):

Horváthova analýza próz Petra Suchanského je pevně zasazena do širších kulturně-literárních kontextů, které významně ovlivňují interpretaci autorova díla. Nejširším kontextem, kterému autor věnuje pozornost, je středoevropská populární literatura, v rámci níž srovnává Suchanského texty s meziválečnou populární literaturou českou, polskou, ale i maďarskou a rumunskou. Jako vystudovaný polonista vnáší do analýzy Suchanského próz nečekaný komparativní rozměr prostřednictvím paralel s polskou literaturou. Daří se mu tak obsáhnout komplexněji středoevropský kontext populární literatury v meziválečném období, než bývá
zvykem.

Martina Timková

 503 zobrazení