Daniel Majling je známy predovšetkým svojou komiksovou tvorbou, no je tiež autorom prozaickej zbierky Ruzká klazika (2017),1 ktorú štylizoval ako antológiu „fejkových“ ruských poviedok, pričom seba označil za jej prekladateľa (napriek neznalosti ruštiny) a zostavovateľa. Ako dramaturg pracoval na množstve úspešných divadelných adaptácií diel zo slovenskej i svetovej literatúry; najčastejšie z ruskej klasiky (Bratia Karamazovovci, Anna Karenina, Mŕtve duše, Zločin a trest atď.), z ktorej čerpal aj vo svojom prozaickom debute (práve ruská literatúra 19. storočia sa stala „obeťou“ komickej parodizácie). Skutočným Majlingovým debutom je však komiks Rudo (2019), pôvodne vydaný v českom preklade (2015) vo vydavateľstve Labyrint.2 Rudo je komiksovou zbierkou krátkych príbehov o živote a jeho úskaliach, o tom, ako nič nefunguje a každé úsilie vyjde navnivoč. Hlavnou postavou poviedok je Rudo3 – skeptický, cynický asociál a outsider so vzťahovými problémami odsúdený žiť na planéte plnej hlupákov: „A právě na tom Majlingův komiks stojí – na proudu Rudových perfektně střižených replik, kterými se strefuje do zbytku světa. Jako v dobře napsaném sitcomu. Témata jsou jasná: bůh, sex a smrt. Případně jejich kombinace, jako smrt boha nebo smrt sexu. Rudo prostě komentuje věci, ke kterým má zavřené dveře“ (Kopáč 2015, s. 99). Ďalšie Majlingovo dielo, grafický román Zóna (2018), rozpracováva motív naznačený v titule, ktorý sa objavil už v poviedke Nepríjemnosť na štyri: smrť z komiksu Rudo. Zóna je situovaná do špecifickej oblasti Gemera, v ktorej je podľa tejto fikcie trikrát viac samovrážd a miera psychických chorôb sa pohybuje nad celoštátnym priemerom. Protagonistom komiksu je opäť samotár Rudo s autobiografickými rysmi,4 pátrajúci po svojom kamarátovi Erikovi, ktorý v danej oblasti záhadne zmizol. Marek Barányi hodnotí Zónu ako „kvalitný, rýdzo slovenský komiks, ktorý si nesmiete nechať ujsť“ (Barányi 2018, s. 24) a Pavel Mandys upozorňuje na to, že „jestliže v Rudovi byly pocity méněcennosti, deprese a ustavičná zklamání zdrojem tragikomického konverzačního humoru, tentokrát je autor rozvíjí ad absurdum jako cosi prudce infekčního a pro nepřipravené osoby (nejčastěji cizince, místní už jsou imunní) až smrtelně nebezpečného“ (Mandys 2020). Priestor Gemera Majling rozvíja tiež v nateraz poslednej knihe Gemer. Deň prvý (2023), prvej časti trojdielneho grafického románu. V komikse je množstvo vedľajších postáv, ktoré do hlavnej línie vyšetrovania nezvestného chlapca prinášajú absurdné a bizarné situácie či rozhovory. Tematický a štýlový odklon od autorovej poetiky predstavuje na objednávku napísaný5 komiks Unesení (2019), ktorý je súčasťou knižnej série Nežný komiks o živote v socialistickom Československu (venovanej čitateľom od 12 do 18 rokov).
Majlingova prozaická a komiksová tvorba sa vyznačuje konkretizáciou „veľkých“ tém (láska, odcudzenie, smrť, Boh, morálka, zmysel života, samovražda a pod.) a špecifickým autorským rukopisom, ktorý je založený na výraznej komickosti textov (najmä na irónii, a absurdnosti), subverzii, intertextualite a nihilistickom pohľade na svet. Ironický prístup k téme umožňuje Majlingovi hovoriť o vážnom nevážnym spôsobom,6 s odstupom a bez pátosu. V štúdii analyzujeme výrazové a významové aspekty komickosti, no zameriavame sa tiež na prepojenie výrazovej kategórie s poetologickými postupmi postmoderny (mystifikácia, ironické scudzovanie textu, sebareferenčnosť prózy, intertextuálne odkazovanie a pod.), ktoré sa spolupodieľajú na kreovaní komickej modality Majlingových textov.
Komický potenciál postmoderných postupov
Postmoderna alebo postmodernizmus je vo všeobecnosti označenie kultúrnodejinnej epochy po moderne, resp. esteticko-filozofických konceptov a kultúrnych konfigurácií tejto doby (Nünning 2008, s. 621). Wolfgang Welsch charakterizuje postmodernu takto: „Postmoderna je ona dějinná fáze, v níž se radikální pluralita jako základní stav společnosti stává uznanou realitou, a v níž se proto plurální vzory smyslu a jednání stávají neodbytnými, dokonce dominantními a závaznými“ (Welsch 1994, s. 13). Postmoderna sa odkláňa od „veľkých diskurzov“, globálnych koncepcií či myšlienkových sústav a utvára sa na princípe pluralizmu – mnohorakosti názorov, solidarity a inakosti; pluralizmus zasahuje aj do umenia (napríklad v prelínaní rôznych perspektív, žánrov, štýlov a pod.), pre ktoré je príznačný tiež príklon k partikularizmu (fragmentárnosti) a relativizmu.
Celú štúdiu si môžete prečítať v Romboide 5/2025
_______________________________________________________________________________
1 Ruzká klazika bola nominovaná na Anasoft litera 2018, získala Cenu čitateľov Anasoft litera 2018 a cenu René – Anasoft litera gymnazistov 2018.
2 Komiks má v Českej republike dlhoročnú tradíciu, zatiaľ čo na Slovensku ide stále o médium s pomerne malou čitateľskou základňou. Majlingov Rudo bol ocenený českou cenou Muriel v kategórii Najlepší prekladový komiks roku 2015. Neskoršie slovenské vydanie je v porovnaní s českým rozšírené o šesť komiksových poviedok.
3 Postava Ruda bola pomenovaná podľa spisovateľa Rudolfa Slobodu, ktorý Majlinga ovplyvnil ešte počas jeho stredoškolského štúdia: „Čítali sme všetko, Kafku, Hemingwaya, ale Rudo Sloboda bol pre nás totálny objav. Bolo to v čase tesne po jeho samovražde a on bol pre nás ako Kurt Cobain. Niežeby sme boli fascinovaní temnom, ale priťahovalo nás akési zvláštne tajomstvo, ktoré ho zahaľovalo“ (Majling a Močková 2015).
4 Postava Ruda sa na Majlinga ponáša vizuálom, zamestnaním (pracuje v divadle, kreslí komiksy) i vzdelaním.
5 Zatiaľ čo predchádzajúce komiksy Majling napísal i nakreslil (počítačovou myšou), v knihe Unesení je autorom iba textovej zložky komiksu, obrazovú podobu príbehu stvárnil Jozef Gľaba.
6 Peter Darovec v naznačenej súvislosti píše: „Majling hovorí vo svojich vtipných poviedkach vážne veci, ktoré sa vážne povedať nedajú. Často len tak na okraj, mimochodom, v ľahko prehliadnuteľnom detaile. Hovorí o vzťahoch a o sexe, o samovražde a dôvodoch pre ňu, o vzťahu starých rodičov a ich dospelých detí, o slovenskej literatúre a mieste Slovenska vo svete… O všeličom dôležitom a zaujímavom“ (Darovec 2017, s. 21).
Martina Timková (* 1991) je literárna teoretička a kritička. Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a filozofiu na Prešovskej univerzite v Prešove, kde ukončila aj doktorandské štúdium v programe slovenský jazyk a literatúra. Publikuje v literárnych časopisoch a tematických zborníkoch. Bola členkou redakcie literárneho časopisu Fraktál. V časopise Romboid má ako redaktorka na starosti literárnu kritiku. Pracuje v knižnici ako manažérka kultúrnych a vzdelávacích podujatí.
48 zobrazení
