Cestovateľka otvorí oči a vidí stále to isté: sneh. Biela všade naokolo. Toľko sa ho načakala, odjakživa, v detstve aj v dospelom veku, no najviac okolo osemnástych narodenín, keď býva život najťažší. Keď nasnežilo, sneh jej omamne voňal a navádzal ju na myšlienky, že by mohla ujsť do hôr, rozkúriť v chate a spať tam v požičanom spacáku spolu s J., lebo on ju už bude čakať a potom zmiznú zo sveta. Teraz je v snehu po pás, až sa hanbí, že ho už nechce. Zošúverenú neistotu, čo so životom, nikdy nijaký sneh nevyriešil a potom vlastne aj zmizol, lebo snežievalo čoraz menej. Cestovateľka sa ocitá v Nórsku na miestach za polárnym kruhom. Vo februári a v marci je tu takmer päť týždňov. Mala plán, ale ten sa zmenil, len čo auto, v ktorom sa viezla, preskočilo švédsko-nórsku hranicu. Plán mizne a čas sa jej rozteká pred očami ako cesto na palacinky. Namiesto zotrvania na jednom mieste sa ocitá každý deň či dva v inom dome. Je votrelkyňa. Každý deň či dva prespáva v inej izbe, v inej komúne, varí si kávu do rôznych šálok a žije ako pohyblivý kúsok filmu v strižni. Cestovateľka počas cesty vystrieda pätnásť rôznych lôžok. Vníma spôsoby, ako ľudia žijú v krajine, ktorá je v skutočnosti farebnejšia než na turistických letákoch, a ľudia sú záhadnejší ako Harry Hole.

 443 zobrazení

Vanda Rozenbergová

(nar. 1971, Bojnice) absolvovala štúdium žurnalistiky na FiF UK. V médiách nikdy nepracovala. Píše prózu a drámu, spolupracuje na knižných verziách seriálu pre deti. Venuje sa tiež výtvarnej práci, ako autorka aj ako kurátorka. Je redaktorkou časopisu Romboid.