Príspevok k diagnóze

Ruska Rusko trpí spasiteľským komplexom. Keď som bola v polovici deväťdesiatych rokoch na reportáži o krstnom otcovi Ďalekého Východu, tak tento kriminálnik, ktorý si odsedel osemnásť rokov v trestaneckom tábore, a potom vlastnil v Chabarovsku televizionnyj kanal, reštaurácie, hotely, kasíno, sa mi obklopený svojou ozbrojenou ochrankou úplne vážne zdôveril, že prorok, ktorý spasí ľudstvo príde z Ďalekého Východu – a čuduj sa svete, sedí predo mnou. Tak prečo by si Vladimír Putin nenárokoval na to isté poslanie, veď stoji v kriminálnom svete vyššie na rebríčku ako onen Chabarovský vor (zlodej).

Inak označenie vor je v týchto kruhoch veľká česť. Ten, kto kradne na vysokej úrovni je uctievaný. V roku 1996 som sa vybrala ako vojnová reportérka do Čečenska. V Moskve ma dobrí ľudkovia odhovárali: Načo ideš k tým hrdlorezom? My predsa máme Boľšoj teatr. Strašné, čo sa u nás v Rusku deje. Jedna republika za druhou od nás odchádza, sú posadnutí samostatnosťou, nevďačníci. My všetkým pomáhame, obetujeme sa, priniesli sme im veľkú ruskú kultúru a oni nás nechcú. Rusko je masochistické. Trpieť znamená stať sa človekom vo vyššom slova zmysle.

Dostojevskij na to pripravil literárne spracovanú pôdu. Ruská idea, že iba pravoslávie je schopné spasiť svet sa tiahne celým jeho dielom. Západ sa podľa neho zaoberá hľadaním pozemského šťastia bez metafyzickej hĺbky, zato russkij kresťjanin (sedliak) je pravý obraz Ježiša Krista, trpiaci a preduchovnený. Nepotrebuje vedu ani intelektuálne debaty, to je západný surogát poznania. A načo by mu bol svetský zákon, veď koná správne, lebo je v súlade so svojou vierou. Pravda existuje len v pravoslavnoj Rossiji, tam v glubinke. Rusko je žiarlivé a pomstychtivé. Ten, kto si neželá trpieť na náš spôsob, tomu to ukážeme. Vy nás nemáte radi? Tak sa nás bojte. V osemdesiatych rokoch som sa priatelila s jedným ruským spisovateľom, ktorého Sovietsky zväz vyhostil na západ. Čerstvý emigrant sa utešoval, ba pýšil tým, že Západ sa bojí Ruska – a to bola pre neho záruka, že si ho budú vážiť. Uznanie si nepotrebuje vydobyť vlastným úsilím, stačí tento večný, všadeprítomný strach pred nepredvídateľným impériom. Aké pohodlné a deštruktívne. K velikoj nacii patrí opovrhnutie malými národmi, ktoré sú neschopné vo svete vyvolať hrôzu.

Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.

Mám predplatné, chcem sa prihlásiť

 292 zobrazení