Téma identity v poézii Juraja Kuniaka

Juraj Kuniak sa dlhodobo profiluje ako básnik s pozornosťou pre hodnotové akcenty, vrátane ekologických a environmentálnych motívov. Tieto kontinuálne rozvíja i v zbierkach posledného desaťročia – Za mestom (2015), Rosa mystica (2016) a Ako sme sa stali (2022). Knihy však zaujmú aj inou témou a jej invenčným riešením. Výstižne ju naznačuje výrok Tadeusza Dąbrowského, ktorý si básnik zvolil za motto najnovšej zbierky: „Kedysi človek utváral svoju identitu. Teraz ju hľadá.“ (2022). Paradoxnosť výroku je založená na napätí medzi budovaným a v istej fáze potenciálne dohotoveným, no následne nanovo otvoreným, neukončeným (sebaobrazom). Iný rozmer paradoxnosti zakladá relácia medzi vedomou aktivitou, s ktorou spájame procesy „utvárania“ – ako zámernej, cieľavedomej, kauzálnej činnosti, a istým pasívnym rozmerom, ktorý v sebe zahŕňa proces „hľadania“ – ten, kto hľadá, musí počítať i s momentom prekvapenia, s otvorenými možnosťami situácie, v ktorej sa ocitá. Hľadanie ako zisťovanie, pátranie súčasne zahŕňa i aktivitu vnútorného diania založenú na kladení si otázok, na meditatívnom ponore a poznávaní. U Kuniaka sa dejú tieto činnosti v poradí ako u Dąbrowského – subjekt prirodzene dospieva do momentu „dohotovenosti“, ktorý je v istej fáze rozpohybovaný obnoveným procesom hľadania.

Ak recenzent Michal Jareš konštatuje, že básnikov subjekt je v zbierke Za mestom zakotvený vo svojej identite, „je si jistý ve svém ,já’ a nepotřebuje ho zkoumat“ (Jareš 2015, s. 99), v najnovšej knihe Ako sme sa stali to neplatí. Už na úrovni prvého kontaktu (mottá, názvy básní – napr. Hľadanie farby, Ako sme sa stali kvetmi, Spytovanie svedomia, Nepoznáme a nespoznáme, Problém zabudnúťVyprázdňovanie zmyslu) nachádzame dostatok signálov, že protagonista je opäť v otvorenom mentálnom priestore „putovania, rozpamätávania, stávania sa, sebaprekračovania“. Trajektóriu týchto pohybov posilňuje aj druhý citát v záhlaví zbierky: „Zrazu som si uvedomil, / že keby som vyšiel zo seba, začal by som / kvitnúť.“ (James Wright). Zvedavý čitateľ, hľadajúci príčiny nastolenej paradoxnosti, je napokon obohatený i o zážitok z precízneho modelovania tém, ukazuje sa totiž, že za oboma procesmi – dobudovania aj nanovo otvoreného procesu skúmania seba – je premyslená práca s viacerými komponentmi diela.

Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.

Mám predplatné, chcem sa prihlásiť

 340 zobrazení