Bratislava v nás a mimo nás (II.): Po stopách slovenských nadrealistov

V druhej polovici tridsiatych rokov 20. storočia sa na Slovensku sformovalo generačné hnutie nadrealizmu. Išlo o zoskupenie mladých básnikov (Ján Brezina, Pavel Bunčák, Július Lenko, Rudolf Fabry, Ján Rak, Vladimír Reisel, Štefan Žáry) a literárnych teoretikov (Mikuláš Bakoš, Michal Považan, Klement Šimončič), ktorí sa stotožnili s avantgardnými tendenciami vtedajšieho európskeho umenia a v nadväznosti na ne rozvíjali vlastný umelecký program. Viaceré okolnosti spôsobili, že centrom ich aktivít, ako aj priateľských stretnutí sa stala Bratislava, v tom čase sa rýchlo rozvíjajúce mesto s osobitým stredoeurópskym rázom. Postupne a podľa možností čo najpravidelnejšie budeme čitateľom Romboidu približovať lokality, kde sa zdržiavali. Prevažne pôjde o kaviarne a vinárne, ale nevynecháme ani ateliéry spriatelených výtvarníkov, miesta verejných vystúpení, kiná, kníhkupectvá, redakcie, vysokoškolské internáty, súkromné byty alebo miesta spoločných potuliek. Azda aj takto prispejeme k dôkladnejšiemu poznaniu ich diela a okolností, za akých vznikalo.

Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.

Mám predplatné, chcem sa prihlásiť

 428 zobrazení