Simona Fochlerová rozpráva o novej platforme plan.art
„Slovensko má kultúru a umenie až niekde v pláne F. Platí to ako pre politický, tak aj pre všeobecný spoločenský (ne)záujem. Je nás však veľa takých, čo máme umenie a kultúru v našich životoch v pláne A. Ste to vy, umelci, umelkyne, pracovníci a pracovníčky v umení a kultúre, my všetci, ktorí sme si publikom, poslucháčmi i čitateľmi. Pre nás všetkých sme založili plan.art, novú slovenskú digitálnu platformu zhrňujúcu relevantné informácie o neprvoplánovom umení a kultúre na jednom mieste,“ objavilo sa 12. februára večer na novo založenej facebookovej stránke plan.art, ku ktorej po pár dňoch pribudol aj rovnomenný web.
Jednou z iniciátoriek projektu je Simona Prokopec Fochlerová, ktorá je okrem iného organizátorkou ceny Anasoft litera a štatutárkou občianskeho združenia ars_litera a ktorej sme sa pri tejto príležitosti rozhodli položiť pár otázok – o čom je plan.art, pre koho je určený a aké sú s ním ďalšie plány? Rozhovor viedol Matej Rumanovský.
Ako a kedy vznikla idea projektu a o čom je vlastne plan.art?
Počas rodičovskej dovolenky som sa nejakým spôsobom chcela vrátiť do RTVS, kde som zamestnaná ako editorka prúdového vysielania Rádia Devín. Novému vedeniu som navrhla náplň práce web editorky portálu spravy.rtvs.sk, kde do dnešného dňa chýba samostatná sekcia kultúry. Pre RTVS som založila a istý čas i napĺňala Newsletter RTVS: Kultúra a umenie a chcela som v ňom aj pokračovať, pochopiteľne, v novej životnej situácii – dočasne z domu. Bolo to v októbri minulého roka, akurát sa vymenilo vedenie, ako na čele celej RTVS, tak aj v Slovenskom rozhlase a v Rádiu Devín, a úplne rozumiem, že nové vedenie má iné priority, ako posúdiť moju žiadosť. Raz pri pohári vínka s mojou kolegyňou z Rádia Devín Marianou Jaremkovou som sa sťažovala, ako ma mrzí, že o také niečo nemá verejnoprávna inštitúcia záujem, ale koniec-koncov, že by asi ani nebolo možné to tam realizovať spôsobom, akým by som si predstavovala. Napríklad už aj pri napĺňaní newslettru som dostávala sťažnosti, že spomínam iné médiá, odkazujem na zahraničné stránky (napríklad stránku Prix Goncourt) a podobne. Navyše, nemohla som explicitne spomínať vydavateľstvá, ani kultúrne časopisy. Kolegyňa je veľmi skúsená a rešpektovaná kultúrna redaktorka, keby mi nebola vtedy položila otázku, či by bolo naozaj také náročné vymyslieť vlastnú platformu s takými informáciami a navyše kvalitným pôvodným obsahom, nenapadlo by mi to ani skúsiť. Aj ona hľadala slobodnejší priestor, kde by mohla uverejňovať iný typ svojej práce ako tej rozhlasovej. Projekt plan.art bol teda naším plánom B v tom, čo sme chceli robiť.
Vychádza teda vznik platformy z určitej potreby/dopytu trhu, ktorú ste rokmi praxe odpozorovali, alebo ide skôr o ideu, ktorú ste chceli tejto krajine a kultúre priniesť, lebo ju podľa vás potrebovala?
Keď som pracovala v Rádiu Devín, musela som mať čo najkomplexnejší prehľad, čo a kedy sa deje a musela som mať schopnosť selektovať informácie a prioritizovať ich, v zmysle čo má byť vo vysielaní a na akom mieste. Učila som sa to päť rokov od skúsených redaktorov, ktorých rešpektujem a veľmi si ich vážim. Keď som hľadala informácie na viacerých miestach (Klientska zóna TASR, všetky kultúrne rubriky denníkov, profily na sociálnych sieťach dôležitých inštitúcií, kultúrnych operátorov a jednotlivcov, a na jedinej platforme, ktorá mi ako-tak pomáhala – Citylife), som sa strácala. Posledný menovaný portál (Citylife) je skvelý v tom, že má veľmi dobre vypracovaný kalendár a filtre, ale je orientovaný len na Bratislavu a okolie a aj v ňom bolo treba informácie, ktoré som ja potrebovala, triediť. V pôvodnom pláne chcel byť teda plan.art akoby Citylifom pre celé Slovensko, ale s konkrétnejšou cieľovou skupinou a navyše s pridanou hodnotou pôvodného obsahu, ktorý mu dodáva kredibilitu. Pôvodný obsah je našou výkladnou skriňou a otvorenou knihou zároveň. Čitateľ i poslucháč podcastov si tak môže vytvoriť názor na to, kto sme, ako vnímame umenie, ako o ňom sami píšeme, čo si na ňom všímame a ako ho hodnotíme.
Pre koho je tento portál určený? Kto je cieľovým „divákom“?
Kultúrna verejnosť. My všetci sme si navzájom publikom, poslucháčmi a čitateľmi. Každý si pracuje na vlastných projektoch, každá kultúrna redakcia na vlastných článkoch a plan.art má byť miestom, kde sa všetci pri rutinnom scrollovaní aspoň raz za deň stretneme, aby sme sa nestratili vo feedoch, vo vysielaní či článkoch na viacerých stránkach, ale aby sme sa naučili stretnúť sa na plan.arte, prečítať si, kto má čo nové, niečo sa dozvedieť, inšpirovať sa, potešiť a áno, i rozčúliť, a potom si ísť opäť každý svojou vlastnou cestou.
Kto sa podieľa na vypĺňaní obsahu a s kým spolupracujete?
Projekt plan.art je start-up. Všetci, ktorých následne vymenujem, ho robia zadarmo. Ja som vymyslela koncept a mám na starosti jeho komplexné napĺňanie. Mariana Jaremková je jeho spoluzakladateľkou a prináša originálny pôvodný obsah a dramaturgiu pôvodného obsahu, má na starosti aj podcasty. Keď som ja rozumom, ona je dušou a citom plan.artu. Ako media manažérka, ktorá vypĺňa aj art.listy, je Kristína Lenka Ružičková, ktorú poznáte z Film Europe alebo aj z Anasoft litery. Stránku nám vytvorilo Studio Maxmedia, ktoré zasponzorovalo aj rovnomennú doménu plan.art. Za vizuálnou identitou stojí grafický dizajnér Marek Kianička.
Je „pôsobiskom“ vášho portálu iba Slovensko alebo informujete aj o kultúrnom dianí našich susedov?
Jadrom je Slovensko. Zatiaľ s našou trojčlenkou je časovo komplikovanejšie koncepčne a objektívne pokryť blízke zahraničie, takže každý článok, ktorý sa u nás objaví a je mimo Slovenska, ide hlavne o Viedeň, Brno, Prahu či náš milovaný Paríž, sú naše súkromné cesty, na ktorých sa od umenia a kultúry nevieme oddeliť, tak o nich napíšeme.
Ako zabezpečujete či plánujete zabezpečiť pokrytie všetkých oblastí umenia a informovanie o ich dianí? Nadviazali ste už s kultúrnymi inštitúciami spolupráce? A čo umelci na voľnej nohe? Aké kritéria zohľadňujete, aby ste ich zaradili na váš portál? A taktiež – odkiaľ sa o nich dozviete? Posielate každému osobitne avízo, aby vás informovali alebo to sledujete sami?
Informácie si hľadáme sami. Projekt plan.art je však spustený len v základnej verzii. Postupne dopĺňame štyri sekcie, ktoré sú svojím spôsobom výnimočné a budú plan.art odlišovať od ostatných informačných portálov. Reč je o art.listoch, plan.art.newslettri na mesačnej báze, ktorý prináša práve novinky mimo našej stránky – seriózny prehľad toho najdôležitejšieho z umenia a kultúry, čo sa udialo za posledný mesiac s odkazmi na zaujímavé obsahy i z iných médií, ročný prehľad udelených relevantných cien v umení a prehľad kamenných miest alebo e-shopov, ktoré sa sústredia na umenie alebo predajom svojich produktov podporujú svoju činnosť a značku. Keď to bude mať kontúry, aké si predstavujeme, spustíme kampaň a konkrétne ponuky spoluprác. V tejto fáze informáciu o tom, že je plan.art zverejnený, šírime letmo v našich malých bublinách – ako beta testovanie. A kritériá neprvoplánového umenia? Opýtajte sa na nich jedenástich ľudí a dostanete dvanásť rôznych názorov. V každom prípade ho vnímame ako umenie predovšetkým nekomerčného typu, ktoré má hodnoty a kultivuje osobnosť a spoločnosť.
Ako už zaznelo, stránka obsahuje, respektíve bude obsahovať aj takzvané „art.listy“ – databázy s informáciami a kontaktmi. Pre koho sú určené a z akých zdrojov vychádzate?
Vypĺňame si ich sami, teda ja s jednou dobrovoľníčkou, ktorá so mnou pracuje v Anasoft litere. Ide o mravenčiu prácu. Máme rozpracované množstvo tabuliek, ale už to naberá kontúry. Úprimne – v tomto suplujeme Ministerstvo kultúry SR. A keby ste sa spýtali, či bude zmyslom art.listov len prehľad na jednom mieste či networking, odpoviem: Databáza sama o sebe má hodnotu, a to dáta samotné, ktorých hodnotu a zmysel v tejto dobe nemusím vysvetľovať.
Plan.art definujete ako „slovenskú digitálnu platformu o neprvoplánovom umení a kultúre“. Akú úlohu zohráva vo vašom projekte práve neprvoplánovosť a čo podľa vás znamená?
Pôvodne sme mali projekt nazvaný art-elité, páčilo sa nám, že je tam tá elita, ako istý odkaz na selekciu prioritne umeleckej hodnoty. Na Slovensku je však slovo elita skôr nadávkou a má množstvo negatívnych konotácií, hlavne v zmysle nadraďovania sa, i keď tá slovná hračka odkazovala na francúzske heslo liberté-egalité-fraternité, no báli sme sa, že sa to stretne s nepochopením, a tak sme hľadali plán B. Názov plan.art sme našli až po strastiplných hľadaniach po pár mesiacoch a prišiel naň môj manžel, čím tento projekt zachránil. Slovo neprvoplánovosť sme dali do podnázvu jednak ako slovnú hračku (odkaz na „plan“ v názve projektu) a jednak preto, že sme ním chceli dať cieľovej skupine jasnejšiu indíciu, aký typ informácií a obsahu u nás nájde.
Aké sú vaše ďalšie plány s plan.artom?
Projekt plan.art je experiment. Neviem, akú bude mať návštevnosť a odozvu v kultúrnych komunitách. Myslím si však, že rok by mu mal stačiť na to, aby ho jeho cieľová skupina našla, pochopila, čo chce, ako to robí, dala nám spätnú väzbu či chce, aby pokračoval ďalej. Sami nevieme, kam sa to všetko dostane, či za hranice našich plánov aj predstáv, alebo či sa stratí v nedohľadne tak ticho, ako prišiel.
Zdroj foto: Juraj Starovecký
138 zobrazení
