Pocta Milanovi Hamadovi

MILAN HAMADA (nar. 9. septembra 1933) je nepochybne jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry 20. a 21. storočia. V 60. rokoch ako kritik výraznou mierou  ovplyvňoval procesy, ktoré vymaňovali našu literatúru z ideologických osídiel, pričom sa s presvedčivou argumentáciou púšťal aj do polemík, ktoré mu nezaručovali pohodlnú pozíciu, skôr naopak. O jeho odvahe svedčí skutočnosť, že keď v roku 1969 zakázali Kultúrny život, bez váhania začal vydávať Literárny život (k čitateľom sa dostalo šesť čísiel, potom aj to periodikum moc zlikvidovala). Za odvahu a občiansku statočnosť bol potrestaný: v ére tzv. normalizácie platil naňho prísny zákaz publikovania. Silu jeho osobnosti potvrdzuje fakt, že napriek tomu nerezignoval a hoci sa musel živiť inak, naďalej sa venoval bádaniu, takže po páde totalitného režimu mal literárnej vede okamžite čo ponúknuť. Hamadov odborný záber je až neuveriteľne široký, čo ukazujú aj jeho syntetické práce Od baroka ku klasicizmu (1967) a Zrod novodobej slovenskej kultúry (1995). Okrem toho, že pôsobil ako literárny teoretik, historik a kritik, ho musíme vnímať aj ako popredného esejistu, publicistu, editora a v neposlednom rade i filozofa. Vďaka jeho nekompromisným postojom a osobnostnej integrite ho slovenská literárna a umelecká obec vníma ako morálnu autoritu.  

Milan Hamada prednedávnom, 13. februára 2023, opustil tento svet. Jeho pamiatku si pripomíname textom Totalitná moc a literárna veda, ktorého je autorom a ktorý sme s láskavým dovolením vydavateľa prevzali z prvého zväzku vedcových Kritických komentárov (2011), hodnotiaco-spomienkovým článkom Eriky Lalíkovej a listom zo súkromného archívu. 

Zdroj foto: Trnavská univerzita v Trnave

 356 zobrazení