Básne

I.

Boli sme vychovaní ako bytosti bez tela. 

Čisté dušičky. 

Nedotýkali sme sa navzájom, telo si nezaslúžilo, aby sme o ňom hovorili.

Rodina prízrakov.

Príliš vystrojené ženy vyvolávajúce pocit antipatie.

Muži, čo si obviazali rany a potlačili melanchóliu bez toho, aby ju vytrhli aj s koreňmi. 

Ja som tiež melancholik. 

Matku mi zabil blesk, no osud bol ku mne láskavý.

Som dokonalý klamár, mám dobrú pamäť. 

Klamstvo a dobrá pamäť sú odnepamäti siamské dvojčatá. 

Mám mnoho chorôb a roztomilých výstredností, aby som vzbudzoval ľútosť.

Som samotár spod tmavej oblohy. 

Nie som odporný, som najlepší priateľ. 

Môžem byť sám sebou, čo znamená byť niekým iným.  

II.

„Drahá priateľka,

prišli sme s tebou osláviť sviatok obetovania.

Toto pozvanie môže zajtra zvrhnúť amerického prezidenta.

Žijeme v chaotickom svete, kde je ťažké nájsť pravidlá.

Prečo sú niektorí ľudia chudobní a iní zase bohatí?

Prečo sa z niektorých stávajú utečenci, zatiaľ čo iní sú v bezpečí?

Prečo sú niektorí ľudia vypľutí na ulicu?

A prečo sa niekedy, i keď sa snažíš urobiť niečo dobré, stretneš s nenávisťou?

Nie je divné, ak sa ľudia vzdávajú a prestanú veriť v dobro.

A tebe, drahá priateľka, ďakujeme, že sa nikdy nevzdávaš.

Každý jeden z nás je súčasťou veľkého chaosu.

A to, čo urobíme dnes, bude mať dopad na zajtrajšok.

Je ťažké predvídať, aký ten dopad bude.

A väčšinou nemôžeme vidieť, ako to všetko do seba zapadá.

Ale následky našich činov sú tu vždy.

Niekde v chaose.

O sto rokov budeme mať možno stroj, ktorý predpovie následky každého činu.

Do tej doby musíme veriť tomuto:

Strach sa šíri, ale láska, našťastie, tiež.“

Určite skôr ako o sto rokov.

Vynašli sme mašinu; tá nás prekliala a všetko robí naopak.

Dokáže to, že:

– ťa bolí hlava, potrebuješ ticho, a je hluk/keď počúvaš nahlas hudbu, musíš ju vypnúť;

– keď chceš ostať, vyháňajú ťa/keď potrebuješ odísť, nechcú ťa pustiť;

– žiada sa ti veseliť, máš chmúrne myšlienky/chceš byť smutný, nevieš sa prestať smiať;

– chceš niečo povedať, zisťuješ, že múdre slová neprichádzajú/keď chceš mlčať, musíš sa

zdôveriť;

– snažíš sa zabudnúť, nejde to/chceš si spomenúť, za svet si nespomenieš;

– pozeráš horor, nebojíš sa/ale keď kráčaš ulicou za bieleho dňa, ideš sa dosrať;

– musíš vstať z postele, máš horúčku/keď si túžiš pospať, vtedy máš mnoho povinností;

– praješ si zažiť to, čo bolo včera, ale deň je úplne iný/keď potrebuješ nový podnet, vtedy sa

deje to, čo včera, predvčerom, pred týždňom;

– keď chceš žartovať, urážaš/chceš byť vážny, ale vtedy ako keby hranice neexistovali;

– keď sa chceš lúčiť, človek neodchádza/keď ho chceš mať pri sebe, tak ho niet.

Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.

Mám predplatné, chcem sa prihlásiť

 266 zobrazení