Rudolf Jurolek: Bukolika
Levoča, Modrý Peter, 2021
Názov ôsmej zbierky Rudolfa Juroleka môžeme čítať ako odkaz na prírodnú líniu jeho tvorby (Poľné vety,Smrekový les) spojenej s harmonizujúcimi polohami lyrického subjektu (lyrický subjekt ako pozorovateľ, chodec po krajine, prestupovaný a prestúpený jej vnemami, medzi ktorými dominuje zrakový) a taktiež nadviazaním na európsku (Vergílius) a slovenskú (Hollý) literárnu tradíciu. Ide o nadväzovanie problematické, diskurzívne, bukolické motívy predstavujú pozadie, na ktorom Jurolek projektuje pozoruhodné básnické reflexie.
Oproti niektorým predchádzajúcim knihám (Putovanie Jakuba z Rána) Jurolek rozširuje pole svojej spirituality z primárne kresťanských polôh na panteistické, keď sa celá príroda stáva oduševnenou a takpovediac vnútorne oživenou, aj keď ide o nebiologické objekty: „kameň, stuhnutý, dobre uskladnený život“ (s. 15). Popri rozširovaní spirituálnych inšpirácií dochádza aj k zjemňovaniu básnického výrazu, postuluje sa túžba po životnej vyrovnanosti a harmónii, ktorá v istých polohách navádza na reminiscencie na východné filozoficko-náboženské tradície (taoizmus, zenový budhizmus).
Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.
300 zobrazení