Originálne blúdenie našou dobou

Peter Hotra: Blúdenie telom
Nová Baňa, Ejj!-art, 2022

Ak sú moje informácie presné, ide o autorovu tretiu básnickú knihu (po zbierke 30 rokov slov, 2018, a súbore Haiku, 2021). Keby som mal iba niekoľkými slovami vyjadriť, čo ju najviac charakterizuje či vystihuje, povedal by som, že je to silne prítomná životná skepsa. 

Jednotlivé Hotrove básne – všetky sú bez názvu, každá je uvedená iniciálkou – zachytávajú pocity súčasníka, žijúceho v našej komplikovanej, technicky vyspelej, ale aj konfliktnej dobe, v ktorej človek stráca pôdu pod nohami, a vyjadrujú ich buď v zintímnenej podobe, keď je lyrický subjekt prítomný v básni ako „ja“, alebo v zovšeobecňujúcej výpovedi, keď je v nej prítomný v 1. osobe plurálu, resp. je v texte akoby neosobný. 

Ako príklad pre prvý uvedený typ lyrickej výpovede poslúži hneď úvodná báseň knihy, ktorá na začiatku azda aj odkazuje na obdobie koronavírusovej epidémie, ale vyjadruje najmä základnú životnú situácia lyrického subjektu (básnika), resp. jeho permanentné psychické rozpoloženie: „V karanténe som vlastne skoro celý život / udržiavam sa množstvom kávy a cigariet a čítaním / a medikamentami / málo jem a málo spím / do prírody chodím trochu nasilu hoci mi to robí dobre…“ (s. 9). Rovnakým spôsobom výpovede a príbuznou prezentáciou vlastného duševného sveta, pocitu neistoty, stratenosti je napríklad aj báseň na s. 76, ktorú odcitujem celú: „Chcel som napísať / o malinkom chrobákovi / ktorý nevie ako sa volá / ani kam patrí vo zvieracej ríši / a má depresiu / nenapísal som ju / hoci aj ja mám depresiu / ale mám oproti nemu obrovské telo / nevedel som sa teda doň vcítiť“. Príkladov by sa, samozrejme, dalo uviesť veľa. 

Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.

Mám predplatné, chcem sa prihlásiť

 214 zobrazení