Vyrástol som z dohadovania, či je niečo sci-fi alebo nie je

Gustáv Reuss bol slovenský lekár, botanik a spisovateľ. Vo svojom texte Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava opísal let v balóne na Mesiac už v roku 1856. Predstihol tak aj Julesa Vernea, ktorý tam svojich hrdinov poslal až o sedem rokov neskôr. Reuss bol prvý slovenský autor fantastiky. Popularita žánru rastie, generácie starších čitateľov vnímali science fiction, fantasy, fantastiku, žánre a ich subžánre ako literatúru, ktorá akýmsi spôsobom zobrazuje budúcnosť, prípadne vzdialené svety známe z kina. Dnes sa bežný konzument krásnej beletrie zastaví pred regálmi sci-fi, plnými mnohofarebných titulov a ak nestojí doslova na pulze dňa, nestíha sa čudovať. Svet fantastiky dávno prerástol vesmír, ide donekonečna a ešte ďalej. S Martinom Králikom sa rozprávala Vanda Rozenbergová.

Keď hovoríme o literatúre, máme na mysli najmä beletriu, umeleckú, krásnu literatúru. Moderná sci-fi sa považuje za mainstream, v ktorom je na prvom mieste príbehovosť. Podobne je to s žánrom detektívok alebo historických románov. Je na mieste hovoriť o hľadaní literárnosti? O estetike jazyka?

Nemyslím si, že by sa fantastika v tomto veľmi líšila od ostatnej žánrovej literatúry. Aj ona patrí do niečoho, čo už dnes ťažko nazvať hodnotnejšími žánrovkami, či okrajovejším mainstreamom, jej postavenie ostatných 20 – 30 rokov najlepšie vystihuje slovo popkultúra. A tak ako v iných žánroch, aj tu sa nájde (viac či menej) kvalitné remeslo, a ak je dobré, netreba mať predsudky. Je to  a aj nie je odpočinková literatúra. Časti autorov tohto žánru ide práve o hľadanie literárnosti a estetiku jazyka. Ale keďže celkové množstvo u nás vydávanej fantastiky raketovo stúpa, rozširuje sa aj počet kvalitných literárnych sci-fi, horor a fantasy vecí.

Je kniha 1984 stále niečo ako varovný prst? Považuješ túto konkrétnu knihu za sci-fi s ohľadom na to, že vznikla v roku 1948, alebo skôr za spoločenský román? Aké zásadné prózy sú ikonami vášho sveta?

Orwellovo veľdielo samozrejme je varovným prstom. Ja som už trošku vyrástol z dohadovania sa, či niečo je sci-fi alebo nie je. Utópie, antiutópie a dystópie sú hraničné diela, mainstream rád nazýva kvalitnú sci-fi jedným z týchto pojmov, len aby nemusel uznať, že aj v „gete” sci-fi a fantasy sú autori, ktorí vedia písať podľa všeobecne platných kritérií pre vysokú literatúru. To však v zásade neprekáža, čitatelia si kvalitné veci nájdu. A je super, že pomaly vychádzajú aj v slovenčine série ako ekologická Duna, futuristická Nadácia, kyberpunkový nárez Nekromant, Kingov fantasy-westernový epos Temná veža či v začiatkoch slovanská fantasy Zaklínač. Viaceré poklady ako Pán prsteňovPlochozem či zememorskú sériu Ursuly Le Guinovej tu už máme dlhšie. A čakáme na ďalšie ako Hyperion či diela Chineu Miévilla (obidve patria práve medzi kniyh, ktorým na jazyku a štylistike veľmi záleží), úchvatnú sci-fi Enderova hra, kultovú fantasy Malazská kniha padlých či najklasickejšie fantasy podľa hier na hrdinov zo sveta Forgotten Realms.

Zo skúsenosti viem, že školy, školské knižnice, verejné knižnice sa usilujú pritiahnuť čitateľov, čo nie je jednoduché, a netreba vysvetľovať prečo. Mám pocit, že tento typ literatúry si vie získať mladých: mytológia, horory, fantasy príbehy. Je za začiatkom masívneho záujmu naozaj len Harry Potter a Hra o tróny?

Masívny záujem mladšej generácie môže považovať uvedené veci ako bod zlomu, no pohľad do minulosti ukazuje, že generácie predtým v detstve čítali Vernea a potom sa, skôr či neskôr zatúlali do otcovej knižnice, kde našli mená ako Žarnay, Souček, bratia Strugackí. Od nich to bol iba krôčik k Pánovi prsteňov. Koncom osemdesiatych rokov niektorí v časopise Mladé rozlety objavili rubriku Vlada Srpoňa a v nej adresy sci-fi klubov. O niekoľko týždňov v nich horlivo debatovali a vymieňali si knižky, pozerali poľské a maďarské amatérske preklady Hviezdnych vojen či Votrelcaa snívali o tom, aké by to bolo, keby mohli prísť do kníhkupectva a nájsť tam stovky kníh sci-fi a fantasy (poniektorí z nich sa toho dožili). Tak vznikali sci-fi kluby, ktoré od spomínaných osemdesiatych rokov vydávali fanziny a usporadúvali celoslovenské stretnutia – cony. Tento sci-fi fandom, čiže hnutie fanúšikov, je veľký poklad, na ktorý sa vydavatelia a autori môžu čiastočne spoliehať. 

Ktoré vplyvy boli výrazné pred tridsiatimi rokmi a ktoré prvky dominujú teraz?

Keď sme v druhej polovici 90. rokov začínali s časopisom Fantázia, letel kyberpunk, splatter českého združenia Rigor Mortis a slovanská fantasy. Tieto žánre začali písať dnes najlepší autori u nás ako Ďuro Červenák, Saša Pavelková, neskorší víťaz Poviedky Jožko Girovský či nebohý obrovský talent Štefan Huslica, ale aj autori, ktorí prenikli do mainstreamu, ako Mišo Hvorecký či Jozef Karika. Diela týchto subžánrov plnili súťaže, ktoré vytvorili podhubie našej dnešnej fantastiky, ako Cena Gustáva Reussa, Cena Karla Čapka či súťaž O najlepšiu fantasy (posledné dve boli ešte začiatkom nového tisícročia federálne a Slováci v nich boli skvelí). Nasledovali vlny ako urbanfantasy, z nej vychádzajúci upíri, u nás krátkodobo steampunk či dnešná vlna romantickej young adult fantasy. Práve tá je v najväčšej miere zodpovedná za neuveriteľných vyše 70 kníh slovenskej fantastiky v minulom roku. No ja som optimista a verím, že nové či veľké vydavateľstvá, ktoré ju začali teraz vydávať, sa časom priklonia aj k žánrom, ktoré mám oveľa radšej. Čiže k space opere, niektorému zo spomínaných punkov či urbanfantasy s prvkami new weird.

„Najstaršie subžánre fantastiky sa zvyčajne pomenúvali spätne, keďže teória fantastiky vznikla neskôr. No moderné žánre už autori písali programovo, či je to nová vlna v 60. rokoch alebo kyberpunk o dvadsať rokov neskôr.“

Výraz space opera nemá nič spoločné s hudbou, však?

Nie, nemá. Je to pojem, ktorý sa používa pre klasickú vesmírnu sci-fi, odohrávajúcu sa na vzdialených planétach a v hviezdnych sústavách. Klasický príklad je Star Trek. Názov vznikol od amerického označenia pre telenovelu – soap opera. V 30. rokoch bol mierne ironický až znevažujúci, neskôr sa vžil a už nemá nijaké negatívne konotácie.

Ako sa orientujete v podžánroch? Mám pocit, že tých prúdov je nekonečno. Je to tak, že napíšem text a potom premýšľam či je to mestská fantasy, alebo sa rozhodnem napísať „čudnú fikciu“ (new weird) a splním jej parametre

Nie je to také zložité. Autor zvyčajne spočiatku píše pod vplyvom svojho autorského vzoru a ten už býva zaradený v subžánri. Je pravda, že ženská literatúra či western toľko subžánrov nemá. Najbližšia tomu je zrejme detektívka, kde nájdete subžánre ako klasická detektívka, hardboiled či mystery. Najstaršie subžánre fantastiky sa zvyčajne pomenúvali spätne, keďže teória fantastiky vznikla neskôr. No moderné žánre už autori písali programovo, či je to nová vlna v 60. rokoch alebo kyberpunk o dvadsať rokov neskôr.

Čím sa odlišujú klasická sci-fi a jej moderné verzie?

Klasická space opera a nová space opera, sword&sorcery a moderná fantasy ovplyvnená G.R.R. Martinom, staré weird horory od H. P. Lovecrafta a new weird sa najviac líšia práve jazykom, štylistikou a diametrálne odlišnou úrovňou spracovania. Obrovská konkurencia, ktorú majú autori nielen v anglicky hovoriacich krajinách, ale aj v Poľsku, Čechách, Rusku, Nemecku či Taliansku, priniesla vydavateľstvá, edície a editorov, ktorí už zlé spracovanie výborného príbehu ďalej nepustia. Verím, že to tak čoskoro bude aj u nás.

Dôležitou schopnosťou a znakom tvorby, tak ako ju vnímam ja, je škrtať. Mám pocit, že minimalizmus sa v scifi nenosí. Škrtáš?

Ja som doteraz napísal možno päť poviedok a písať nezačínam hlavne preto, že škrtám priveľa. Áno, aj to sa môže stať. Ťažko tak vyprodukujem niečo nad päť strán. Ale keďže som predovšetkým editor, tak áno, škrtám. Škrtám takmer výlučne v cudzích dielach. Je to naozaj dôležité a ak autor protestuje, odporučím mu Kingovo  O písaní.

Význačné mená slovenskej fantastickej scény, medzi ktoré patrí napríklad Juraj Červenák, Lívia Hlavačková, Alexandra Pavelková, sú rešpektované aj mimo žánru. Čím sa odlišujú od ostatných?

Od veľkej väčšiny autorov sa líšia množstvom práce, ktoré svojej tvorbe venovali. Ďuro (ako vidíte, nazývam autorov familiárne, pretože v našej fantastike sme všetci priatelia, až na občasné výnimky) začínal v prvej polovici 90. rokov českými knihami, ktoré písal pod anglofónnymi a severskými pseudonymami. Prvá poviedka v slovenčine mu vyšla vo Fantázii v roku 1998. Saši Pavelkovej vyšiel zhruba vtedy prvý román, predtým publikovala poviedky. Lívia začala úspešným príbehom v českom časopise Pevnost, no aj na jej romány sme si museli počkať dlhšie a nasledovali až po ocenených poviedkach. To dokazuje, že klasická cesta: úspech poviedky v súťažiach, potom uverejňovanie v časopisoch či v zbierkach a vo finále román, je vo fantastike stále tou najlepšou cestou k úspechu. Dnešní autori očakávajú, že keď bez predchádzajúcich skúseností napíšu prvý diel trilógie, vydavatelia sa budú predbiehať, ktorý im to vydá. Napokon si to vydajú sami a sú veľmi prekvapení, keď si prečítajú aj negatívne kritiky. No aj Saša či Ďuro nimi museli prejsť.

Hýbateľmi zmien v sci-fi boli žánrové časopisy, aspoň tak si to pamätám. Ešte to platí? Mám na mysli aj online verzie, ak sú periodické?

Túto otázku som si neobjednal, prisahám. No jeden z dvoch slovenských, ktoré momentálne existujú (Jupiter), vydávam takmer dvanásť rokov. Druhý je hororový (Cháron), obidva sú elektronické. Dva tlačené som kedysi spoluzakladal. Fantázia aj Kométa (ktorá obsahovala rôzne žánre populárnej literatúry) boli naozajstnými hýbateľmi našej fantastiky. Vo Fantázii debutovali nielen mnohí súčasní kvalitní spisovatelia, ale širšiemu okruhu čitateľov sa v jej priestore prvýkrát prezentovali aj viacerí výtvarníci, prekladatelia či publicisti. Dnes sa snažíme predstavovať menej známych autorov, ktorí pôvodne začali publikovať na portáloch ako scifi.sk či fandom.sk, alebo sa presadzujú v súťažiach.

Môže byť fantázia ako zdroj pre písanie fantasy príbehov, bezbrehá? Alebo stále platí, že za dobrým textom je vždy veľa rešeršovania, overovania faktov, hľadania súvislostí v histórii ľudstva aj v histórii žánru?Môže byť bezbrehá a aj to druhé stále platí. Pre mňa osobne nie sú Červenákove romány lepšie ako ostatné vďaka tomu, koľko kníh si kvôli nim musel prečítať (nosili mu ich zo Sibíri či z Balkánu). A nejaký čistý úlet nie je horší z dôvodu, že si autor v istej chvíli nedal stopku. Pre mňa je Ďuro lepší preto, lebo má výborné postavy, zápletky, dialógy, akčné scény, atmosféru a trošku násilia aj humoru. Dajte mi to v totálne uletenej space opere na planéte ružových sloníkov či v zombie horore a budem úplne spokojný. Aj preto je pre mňa najlepšou Ďurovou knihou western s prvkami hororu Štrkáč Callahan.

 268 zobrazení