Modlitba Dávida Steinitza (próza)

Autorka ilustrácie Juliana Mrvová Autorka ilustrácie Juliana Mrvová

Dávid Steinitz si každé ráno nastaví na fotoaparáte samospúšť, sadne si do kresla a urobí záber. Vždy v nedeľu vytlačí sedem fotografií a nalepí ich do starého veľkého albumu. Robí to už dvadsaťdva rokov. Raz, keď už tu nebude, možno ho niekto objaví medzi knihami.

Na prvej strane je veľká rodinná fotografia s rodičmi. Mama mala vtedy dvadsaťsedem rokov a otec tridsaťjeden. Malý Dávid stojí disciplinovane pri torte a snaží sa sfúknuť plamienok troch sviečok. Na ďalších stranách sú zábery zo základnej školy, z oslavy jeho desiatych narodením, z bar micvy. Do albumu nalepil aj svoju promóciu a cestu k Mŕtvemu moru na stretnutie židovskej mládeže.

Keď mal tridsaťtri rokov, rozhodol sa zachytiť svoju meniacu sa tvár. Svoje prvé šediny. Prvé vrásky. Unavené bunky pod očami. Každý deň jeden záber. Portrét starnúceho Dávida Steinitza.

Po revolúcii začal učiť na gymnáziu históriu a zemepis. Keď ochoreli jeho kolegyne, niekedy aj angličtinu. Škola sídli v starej rozľahlej budove v centre mesta, v ktorej bolo počas druhej svetovej vojny ministerstvo vnútra a ešte predtým župný úrad. Dávid sa rád prechádza po chodbách. Rád sa pozerá cez starobylé okná na vysoké gaštany kvitnúce v rozľahlom vnútornom dvore. Vtedy v jeho predstavách ožíva dávna história. Kráľovskí a iní úradníci, kariérni diplomati, ministri a ich vystrašení tajomníci.

Keď sa vráti poobede zo školy, chodí s Arnym na Železnú studienku. Pes behá okolo stromov a skúma pachy zeme. Má krásne žltojantárové oči a dokonale hladkú striebrosivú srsť. Je to výnimočná farebná kombinácia. Weimarský stavač je iný ako všetci ostatní psi. Možno si preto tak rozumejú. Dostal ho od svojich kolegov na päťdesiatku. Tereza tvrdí, že sa na neho podobá. Že aj on je taký špeciálny weimarský stavač.

Každý večer otvorí počítač a prečíta si mail od Simona Horowitza. Na šachovnici posunie figúru. Df8. Čierna dáma na f8. Potom postavenie analyzuje. Do dvadsiatich minút musí poslať správu s odvetným ťahom. To je ich dohoda. Odpoveď musí prísť do dvadsiatich minút po otvorení mailu. Biely kôň zoberie čierneho strelca. Nxe6.

Raz hľadal na internete informáciu o knihe „How to Win in the Chess Openings“ od Ala Horowitza, ktorý niekoľko rokov písal do New York Times slávne stĺpčeky o šachu. Vtedy si začal písať s jeho synovcom Simonom Horowitzom. Zistil, že aj on miluje šach. Už niekoľko rokov spolu hrajú cez oceán nekonečné zápasy. Bratranec Dávidovho starého otca Wilhelm Steinitz bol svetový veľmajster. Geniálny šachový stratég s mimoriadne vysokou inteligenciou. Steinitz proti Horowitzovi. Dve slávne šachové mená. Každý deň jeden ťah.

Dočítajte tento článok
s predplatným časopisu Romboid.

Mám predplatné, chcem sa prihlásiť

 450 zobrazení