rozcvička
keď sa im rozpadne obuv
musia kráčať bosí
keď sa im rozpadne cesta
musia kráčať poľom
keď sa im rozpadne cieľ
musia kráčať vpred
keď sa im rozpadne krok
musia kráčať ako sochy
keď sa im rozpadne telo
musia kráčať v podrážkach iných
dvojnásobok
nebo je rovnako veľké
ako strop mojej cely
v ktorej som dnes už
druhýkrát dospelý
ako slnko čosi hlboko
zapadlo do mňa
a ja to neviem alebo
nechcem vytiahnuť von
nebo je rovnako veľké
ako keď som bol malý
iba túto jednu trhlinu
som si predtým nevšimol
alebo všimol a naivne ju
považoval za pavučinu
vnútro
ukazuje mi svoje vnútro
je prázdne ako väčšina
vnútier v ktorých som bol
nevyslovená prosba
o definíciu interiéru
porovnávam to jej vnútro
s hrôzou
ktorú si uvedomujem
vnútro vzhľadom na čo
pýtam sa pohmatom
nevadí
raz každé vnútro
vyjde navonok
vodotesnosť
miesto teba iba
mrholenie
vo vrecku kabáta
teplo čerstvého chleba
kráčať domov
ani nie rýchlo
ani nie pomaly
domov kráčať
súdni
sú dni keď
sa ľahšie píšu
básne cez okno
sú dni keď si ľahneš
do postele k hocikomu
potom sú také
keď si určite
aj boh hovorí
že mal možno
dvakrát merať
no tento svet už
neodstvorí
civil
hmla bola ráno bohu po kolená
v sne som zazrel odraz svojej
tváre v krídlach niekoho
kto mal miesto krídel
dve nabrúsené čepele kôs
sám v izbe pre dvoch
čo je počet
ktorý sa človek
celý život snaží
dosiahnuť
náklonnosť
po prepotení dvoch vankúšov
perín a pyžama
záujem ubúda
nesmrteľnosť sa nedá
predstierať
donekonečna
elita
pokorne si ľahnúť
hlboko a celý
aj s dierou na ponožke
až po korene
snáď budem v rakve
lepší milenec smrti
ako som bol
tebe v posteli
narkolepsia
pozrime sa na chvíľu
ako hlavný hrdina
nečakane zaspáva
všimnime si
v čom zaspáva
modlime sa
kým
kým otcovia a matky spia
spánkom plytkým
ako čajová lyžica
ja
na básnickú otázku
byť či nebyť
odpovedám
básnickou protiotázkou
kým?
majiteľ bytu
streda sa vyzúva do štvrtka
a suché okraje nášho večera
driemu medzi muchami
nahý fikus útočí
svojím plachým tieňom
na podlahu okolo kvetináča
hlasom tichým
ako listovanie knihou
sadíš budúci sen
v ňom sa majiteľ
horiaceho bytu
zoznamuje s popolom
2104
nepijem
nápoj si ma
oblieka
nedýcham
nádychy si ma
podávajú ako
štafetový kolík
nevnímam
iba deň sa mi
predlaktím
šplhá po koži
krátko po deviatej
už nemyslím
už len som
Michal Baláž (* 1986, Humenné) je scenárista, režisér a spisovateľ. Vyštudoval Filmovú a televíznu fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave, podieľal sa na filmovom projekte True Štúr (2015), jeho študentský film Havran (2007) získal viacero ocenení. Ako básnik debutoval knihou ø (2016), v roku 2021 mu vyšiel v spolupráci s vydavateľstvom Brak súbor Mínus telo. Okrem toho je autorom žánrovo rôznorodej knihy Orgány a drámy (2018) a románu Iba Fišer! (2022).
Foto: Daniela Dormans Denková
212 zobrazení
