+++
Veľký stratený vrch sa zjavuje nad príkrovom hmly
(po troch týždňoch) a je to náš vlhký znak pred nami
odlúčený od nás – krásna & surová tvár oproti novembru
pokrytá semenami a ich nízkymi tieňmi na snehu
Hranice dychu sú teraz prázdne
Zvuk vzduchu obsýpa balvany
žiari miesto kde sever s juhom miešajú svoje svetlá
pokrvnú reč zimnice
Každý vánok masakruje moju tvár
Na sladkej rane v pľúcach už neudržím vločky
a zanechajúc bronzový sandál na snehu
vnáram sa do kosákov trávy ako potrava:
Ó vrch s ktorým je otvorené more a srieň a ráno
dovedené až k čistote popredia!
VEĽRYBA POVEDAL DADELSEN TO JE VOJNA A JEJ BLACK – OUT
I
BEZRADNÉ ÚSMEVY ÚRADNÍKOV ZALIEVAJÚCICH LISTY DO SKLA
ABY SA NIKTO NEDOZVEDEL OBSAH VEĽKOLEPÉHO ĽUDSKÉHO KOKTANIA
DLHÝ VZRUŠENÝ VZLYKOT ICH NEPOCHOPITEĽNÉHO VEKU
TIE TICHÉ NALIEHANIA
ŽIADNE VLÁKNA UŽ NESPOJA ODUMRETÝ KONTINENT
IDEM ROVNO TAM MEDZI SMOKINGY NOVÝCH VNUKOV
KDE POMALÉ AUTO ROZVÁŽA POZVÁNKY NA PREDSTAVENIE
KTORÝM BUDE ŽIVOT TOHO A TOHO
V URČITÝCH CHVÍĽACH NEVESTY JE
POHĽAD NA TVRDÝ VRIEDOK NENÁVISTI KU VŠETKÝM POKOLENIAM
II
PO JEDNEJ STRÁNKE POSIELANÝ STARÝ ZÁKON NA ADRESU M.
S PROROCTVAMI NA OKRAJOCH:
ó poznaj ma celé domy poskakujú na krátkych nôžkach
pred tieňom brutálne dorážanie času skalné diery všetko
by malo mať len takú cenu ako má tam vidiecka dravosť
bojí sa smiešnosti – o koľkej začnú na ňu sadať muchy?
III
JE PUSTÉ OMRAČUJÚCE RÁNO NA DRUHOM BREHU
PUTOVANIE NESKONČILO ŠŤASTNE
POSTAVÍTE TERAZ DOMOV PODOBNÝ PÍSMENU A?
MILUJETE SA NA ŽELEZNIČNOM NÁSYPE A OD CHRBTA UŽ CHLADÍ
NÁDHERNÉ MIESTO NA VRAŽDU ÚBOHÉHO
RADOSŤ ŽE JE VŠETKO TAKÉ ČISTÉ BEZ PSOV
NAD TÝM JE ACETYLÉNOVÉ OKO PSYCHOLÓGIE
VEĽKÝ EPICKÝ PRÚD NOCI TRHÁ Z DOMOV CHRASTY PLECHU
A STRHÁVA CELÉ POKOLENIE
VNÚTORNOSTI SÚ VANKÚŠMI HNISU
CHRÁNILI VÁS CELÉ HORSTVÁ TERAZ STE ZAMORDOVANÉ BYLINY
CHCELI STE KRAĽOVAŤ ZA CHLADNEJ NOCI
POČÚVAŤ UCHOM ŠIROKÝM AKO DOLINA MILOVANÚ BYTOSŤ
TERAZ STE ZAMORDOVANÉ BYLINY
1965
KOKTANIE ŽIVOT S M. H.
NEMÔŽE NIČ ZNAMENAŤ
ARCHAICKÁ TVÁR NA SNEHOVÝCH JAZYKOCH
A CELÝ TEN POKUS O OHEŇ V HRDZAVEJ KONZERVE
PRE OŽIARENIE RYSOV MIZNÚCEJ M. H. NA PASTVINÁCH BIČOVANÝCH VÍCHRAMI
DLHÝ ZNIČUJÚCI RYTMUS VÍCHROV NA JEJ HLAVIČKU HRDOSTI
NEZNAMENÁ TO UŽ NIČ
ROZLOMIŤ AJ TÚTO HVIEZDU
CHOVAŤ JU V DRSNOSTI A BEZ ZALIEČANIA V SEBE
NEVYLIZOVAŤ ZBYTKY ANJELSKÝCH VZŤAHOV MEDZI MUŽOM A ŽENOU
NIE NEZNAMENÁ TO NIČ
POTKÝNAŤ SA O KAMENE TAKTO V KRUHU
CHRBTOM K TOMU ČO NÁS CHRÁNILO PEKNE DOOKOLA
AKOBY SME NIEČO VYNECHALI Z LÁSKY
OBIDVAJA V OČAKÁVANÍ
JA V OČAKÁVANÍ VRCHOLU TOHO ČO MI UKÁŽE
ONA V OČAKÁVANÍ VRCHOLU TOHO ČO MI UKÁŽE
LEN ABY SME POCHOPILI
ŽE TAKTO V KRUHU… ŽE KRUH NÁS PRINAVRÁTIL…
ŽE KRUH JE TEN ORECH CHYBUJÚCI VŠETKÝM DO TEJTO CHVÍLE
KDE JE NORA PRE NÁS DVOCH
(CUDZÍ A BEZ SEBA ALE S ŇOU
ZA DVERAMI SUCHÝ KAŠEĽ SEXU – NEVYRUŠOVAŤ!)
(BETÓNOVÉ BAZÉNY A TELÁ UČENCOV V SPACÍCH VAKOCH
SKÁKANIE HLAVAMI DOLE DO PLNÝCH BAZÉNOV TRAGÉDIE)
ÚBOHÁ TRANSKRIPCIA MOHUTNÝCH VÍCHROV
NEZNAMENÁ TO NIČ
ÍSŤ K PODOBÁM ZAPADAJÚCIM MEDZI BALVANY
(VLÁČENIE A HRKOTANIE KOSTIER) S PLNÝMI ÚSTAMI HNISU
ČAS NÁS HLADKÁ AKO PSÍKA PRED ZVRHNUTÍM ZO SKÁL
HLAVY MUSIA ZÁPASIŤ S ĽADOVÝMI DOBAMI I S HRUBOU SLANINOU LÁSKY
ZÁPASIA MEDZI BALVANMI STÁLE OPUSTENEJŠIE BEZ SNOV A TRIAŠOK
NASTÁVAJÚ DNI NA ZEMI
V SRDCI SI ISTEJŠIA
ŽE LEN KRVÁCANIE Z ÚST PATRÍ K ÚPRIMNOSTI
ŽE CHÓR VÍCHROV JE LEN NOVÁ VLNA TRPKOSTI NA TROSKÁCH DOMU
PREBUDENÁ SKALNÁ HUDBA NAD HRANICAMI ĽADU
TO VŠETKO JE ARABESKA DNÍ NA ZEMI
– – – – –
„LONELY RUNNERS“ 1965
Ódy znepriatelenia
v tichu
i onen plameň neviditeľný
(zuhoľnatený letec pokynul k štartu)
zhoreli ústa
zhoreli tí čo oznamujú pevnosť požiarov
i rozľahlosť vyhorených priestorov
lysých hlbokých pevností
ošľahnutých plameňometom
(i tých kde zhorel len jeden)
i požiare (pri tichosti) čo pohlcujú vedenie vo vnútri stien
i budovy zvnútra neexistujúce
i divoké machy na pevnostiach i balóny plnené
horúcim vzduchom
i vnútorné priesvitnosti
pamäť tkanín na horúčky… i horúčky
ZHORELO VO VNÚTRI HORIACE VNÚTORNÉ LIETADLO
VEDOMIA
ale kde je… kde… duša vzducholode?
dávno ponorený i vynorený znak
čo môže… čo môže…
znamenať… na tomto mieste?
(keď i teraz niekto vami živí svoju pochabosť)
a silná potrava tajomstva…
pastuškovia
hľadajú tmu vášho miesta
čakal som (v tme chvíle) …nad prepadliskom dát (datovania)
čakal som na presvietenie… na tieseň svetla v mojich vnútornostiach
ale kde sú tie prachsprosté dáta? adresy?
tam?
v tme chvíľ?
12. 1. 1969
Ivan Laučík (1944 – 2004) básnik a esejista, člen básnickej skupiny Osamelí bežci. Vydal básnické zbierky Pohyblivý v pohyblivom (1968), Sme príbuzní na začiatku (1970), Na prahu počuteľnosti (1988), Vzdušnou čiarou (1991), Havránok (1998), súborný zväzok básnických textov Básne (2003) a výber z publicistických textov Trblet v oku (2015). Básne uverejnené v tomto čísle Romboidu sú z pripravovanej zbierky Prelet medzerami jazyka, ktorý tvoriasúkromné a tajné tlače Laučíkovho vydavateľstva & (1965 – 1975).
96 zobrazení
